Hniezda – Fazuľové struky s pošírovaným vajíčkom

Michaela Vargová 0

Hľadáte recept na fazuľové struky, lusky ? V recepte sa dočítate ako dlho sa varí fazuľa, ako pripraviť struky ako hlavné jedlo alebo prílohu a ako na pošírované vajíčko.

Hniezda z fazule sú jednoduchým receptom v ktorej hlavnú úlohu zohráva vajce a omáčka zo syru Niva. 

Suroviny na 4 porcie:

  • 500 g (cca) zelených fazuľových strukov
  • 1 (200 ml)  smotana na šľahanie K-Z lásky k tradícii
  • 1 (120 g)  Niva syr 50 % K-Z lásky k tradícii
  • 4  vajíčka K-Z lásky k tradícii
  • 2-3  strúčiky cesnaku
  • 1-2 ks  bobkový list
  • 3-4 bobuľky čierne korenie celé
  • čerstvá petržlenová vňať
  • muškátový oriešok
  • citrónová šťava
  • ocot
  • soľ

Postup:

Čerstvé zelené fazuľové struky umyjeme, očistíme od tvrdých končekov a vložíme ich celé do vriacej vody, do ktorej sme pridali soľ, bobkový list a bobuľky čierneho korenia. Struky povaríme 5-10 minút a vyberieme.

Pripravíme si omáčku.

Do šľahačkovej smotany rozmrvíme nivu, pridáme štipku postrúhaného muškátového orieška, prelisovaný cesnak a krátko povaríme, aby sa syr v smotane rozpustil. Na záver dochutíme trochou šťavy z citróna. Omáčku nesolíme, niva syr jej slanosť zabezpečí.

Vajíčka pošírujeme každé osobitne.

Do menšieho kastróla dáme variť vodu, do ktorej pridáme asi lyžicu octu, môžme pridať soľ. Keď voda začne vrieť, znížime pod ňou teplotu a opatrne do nej vložíme rozbité vajíčko. Vajíčko najlepšie vložíme tak, že ho vkladáme spolu s naberačkou a jemne ho do horúcej vody vyklopíme. Rozbité vajíčko sa začne zaťahovať a tak ho necháme na miernom ohni variť asi 3 minúty. Vyberieme ho opäť opatrne, najlepšie sitkom alebo dierkovanou vareškou.

Servírujme osobitne na štyri taniere.

Uvarené struky uložíme dookola taniera do tvaru hniezda, prelejeme omáčkou a navrch hniezda usadíme vajíčko. Dozdobíme zelenou petržlenovou vňaťkou.

Všetko potrebné na prípravu, vrátane produktov vyrobených podľa pôvodných receptúr výlučne zo slovenských surovín od domácich dodávateľov pod značkou K-Z lásky k tradícii, nájdete pod jednou strechou v Kauflande.


♥ Kým vám fazuľa trochu ochladne, prečítajte si niečo k našej tradícii :

V hlavnej úlohe vajíčko

Nájdeme ho všade. V predstavách našich predkov bolo vajce symbolom nového života, plodnosti, ochrany pred zlom. Je súčasťou už zabudnutých ľudových obradov, ale aj pesničiek, riekaniek a stokrát opočúvaných rozprávok. V nich býva milým spoločníkom, ktorý sa vydal na vandrovku, ale aj strážcom tajomného kľúčika od brány života na dne šíreho mora. A po stáročia bolo súčasťou tradičnej kuchyne bohatých aj chudobných. Vajíčko, vajce, vajko, jajko.

Na dedinskom dvore

Kotkodákanie bolo v minulosti počuť snáď z každého dedinského dvora. Ľudia bežne chovali 8-10 sliepok, v ohrade pri kuríne alebo ich nechávali voľne behať po dvore. K nim, samozrejme aj kohúta, aby si zabezpečili rozmnoženie hydiny doma. Oplodnené vajíčka tak podsádzali pod kvokajúcu sliepku do prúteného koša. Väčšinou ich do hniezda vkladala gazdiná zo zástery a predpokladala, že sa z nich vyliahnu kurky. Ak chcela kohútika, vajíčko podsádzala z mužovho klobúka.

Kto znáša vajcia?

Ľudia verili tomu, že výnimočne vie zniesť vajce aj kohút. Tomuto vajíčku pripisovali magickú moc, bolo záhadne sfarbené, zvláštne malé alebo bez škrupiny a mohol sa z neho vyliahnuť zmok, diablik či dokonca drak. Preto ho radšej hneď zničili, aby nešťastiu zabránili. Niekde ho však, naopak, vložili do strechy, aby ochránilo dom. Zmok sa mohol vyliahnuť aj z vajíčka čiernej kury. Bolo ho treba vynosiť pod pazuchou, len vtedy zmok svojho gazdu na slovo poslúchal.

Veľké, biele, okrúhle

Sliepky ľudia chovali na vajíčka pre svoju spotrebu, ale niektorí si vďaka ich predaju na jarmokoch vedeli privyrobiť. Každopádne, vždy mali záujem, aby ich v kuríne našli čo najviac a čo najväčšie. Preto, keď sliepka prvôstka zniesla svoje prvé vajíčko, gazdiná ho prehodila vysoko cez strechu domu, aby tie ďalšie boli už len väčšie. Veršík „… aby vám kury dobre niesli“ bol súčasťou mnohých vinšov pri sviatočných obchôdzkach.

Pri liečbe aj čarovaní

Magickú predstavu o sile vajíčka vkladali ľudia do množstva čarov, zariekaní, želaní či liečebných praktík. Urieknutie snímali šúchaním vajíčka po tele chorého, horúčku sťahovali stískaním studených vajíčok v dlaniach, potieranie očných viečok vajcom malo zlepšiť zrak. Vajíčka sa pri stavbe domu bežne vkladali do jeho základov, dom mal byť tak chránený pred nešťastím a rodina mala držať pokope.

Prázdne výdušky zavesené na kútnej plachte šestonedieľky sa mali postarať o to, aby hneď po pôrode znova neotehotnela. Keď šla mladá rodička do kostola na vádzku, prekročila vajce na prahu domu, aby dieťa v jej náručí bolo zdravé, okrúhle, malo hladkú tvár a dobrý hlas. So slovami „také líčko jak vajíčko“ sa vajce vkladalo do prvého kúpeľa dieťatka.

S vajíčkom čarovali dievčatá aj pri snahe získať srdce milého. Ak si dievča chcelo zabezpečiť jeho náklonnosť, pripravilo mu praženicu. Ale z takého vajíčka, ktoré rozbilo na svojom pleci a nechalo ho stekať po nahom tele.

Na panvičke a na tanieri

Vajíčka vždy tvorili významnú zložku potravy a jedlá z nich boli mimoriadne sýte a výživné. Najčastejšie sa pripravovali ako praženica, teda ako miešané vajíčka smažené na masti, cibuľke alebo slaninke. Niekde sa do vajíčok pridávalo mlieko s múkou a takýto „pankúch“ sa podával ráno pred ťažkou prácou aby zasýtil, ale tiež aby sa stravníkovi v práci darilo. Praženica sa nosila aj šestonedieľke, uctili sa ňou hostia na vohľadoch či dokonca na svadbách.

Vajíčka sa pridávajú do mnohých pokrmov na ich zjemnenie či skvalitnenie. Stále sa však tešia našej obľube na tanieri, kde hrajú hlavnú úlohu.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Michaela Vargová

články autora...