Veľkonočná hrudka – tradičná veľkonočná pochúťka

Michaela Vargová 0

Prípravy na Veľkú noc vrcholia. Pletú sa korbáče, zdobia vajíčka a v kuchyni sa varí, miesi, vypeká. Každý región, každá obec či dokonca každá rodina má tie svoje top-pochúťky, ktoré nechýbajú na ich slávnostne prestretom stole. Medzi tradičné veľkonočné jedlá patrí, najmä na východe Slovenska, hrudka či syrek. Ak ju nepoznáte, ochutnajte. Príprava je jednoduchá, ale uvariť ju treba v sobotu, aby ste ju v nedeľu mohli už len nakrájať.

Na recept potrebujeme:

  • 5 vajec K-Z lásky k tradícii
  • ½ l mlieka K-Z lásky k tradícii
  • soľ
  • pažítka, medvedí cesnak

Okrem hrnca a varechy budeme potrebovať ešte sitko, gázu alebo čistú utierku a špagát.

Postup pri príprave hrudky:

V studenom mlieku rozmiešame vidličkou vajcia a dochutíme soľou. Dáme do hrnca s hrubším dnom a postupne varíme na miernom ohni. Po celý čas miešame, najlepšie plochou hranou varešky, aby sa nám masa neprichytávala. Po pár minútach varenia sa začnú vajíčka zrážať a tvoriť hrudky až sa postupne vytvorí hrudkovitá masa, ktorá sa oddeľuje od tekutiny. Vtedy odstavíme, pridáme nasekané bylinky a premiešame.  

Pripravíme si sitko, ktoré vystelieme gázou alebo utierkou a pomaly doň prelejeme uvarenú masu. Keď stečie prebytočná voda, gázu po stranách zdvihneme, zabalíme hrudku do batôžka, pričom ešte povytláčame ďalšiu vodu. Batôžtek so zabalenou hrudkou necháme zavesený (na vareche, nad drezom, vo väčšom hrnci) vychladnúť a ešte odkvapkať asi tri hodiny. Hrudku skladujeme v chladničke.

Na stôl ju dekorujeme celú alebo nakrájanú spolu s údeným mäsom, chrenom a zeleninou. Podávame ju s chlebom. 

Tradične sa hrudka robievala veľká, z litra mlieka a 10 vajec. S touto polovičnou dávkou sa však lepšie pri cedení manipuluje. Ak máte viac stravníkov, pokojne spravte hrudky dve. Jednu bielu, dochutenú len soľou, prípadne vegetou a korením, druhú osviežte zelenými bylinkami podľa nášho receptu.

Videorecept: Veľkonočná hrudka – domáci syr z mlieka a vajec

Veľká noc znamená pre mnohých pár dní voľna navyše a zo zvykov si každý určite vybaví šibačku, oblievačku, maľované vajíčka, farebné stužky na korbáči, kopu jedla a koláčov. Ale tradície veľkonočných sviatkov sú oveľa bohatšie. Dnes je Biela sobota, viete, čo sa dialo počas nej?

Veľkonočné trojdnie

Biela sobota je súčasťou veľkonočného trojdnia, ktoré má svoje špecifické a pevne stanovené liturgické pravidlá. V týchto dňoch si veriaci pripomínajú udalosti Poslednej večere, ukrižovania, pochovania i zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nedeľou Veľká noc vrcholí, považuje sa za najväčší sviatok liturgického roka a slávi sa v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.

Vráťme sa však k Bielej sobote

Biela sobota sa považuje za deň smútočný a tichý. V katolíckych kostoloch je nainštalovaný „boží hrob“,  ku ktorému sa chodia veriaci v priebehu dňa pokloniť. V niektorých obciach je zvykom pri hrobe držať stráž, na ktorej sa striedajú dobrovoľníci z radov hasičov, skautov a iných združení. Biela sobota je zároveň dňom pracovným. Dokončujú sa domáce práce, aby bolo na sviatky čisto. Kuchyňa je plná vôní, gazdinky varia a pečú jedlá, ktoré mali v minulosti obradný význam. 

Aké jedlá to boli?

Po veľkom pôste sa na sviatky chystalo mäso. Najmä bravčovina, ktorá bola znakom hojnosti. Mäsko pomaly pečené v rúre, varená šunka, klobásky, niekde aj jaternice. Vo viacerých oblastiach sa na Veľkú noc pripravovala jahňacina, ktorá symbolizovala obetu a ktorú ako rituálny pokrm prebrali kresťania zo starožidovskej tradície. 

V niektorých lokalitách sa piekol a dodnes pečie „baránok“. Tu však nejde o jahňacinu, ale takto volajú zmes rozšľahaných vajec, žemlí, klobások a údeného, ktorá sa ochutí soľou, korením a zelenou vňaťou. Baránok, jedlo podobné plnke alebo slanému nákypu, sa pečie v rúre na plechu. 

Vajíčka a koláče

Najrozšírenejším aj najstarším veľkonočným jedlom sú u nás vajíčka. Bohatá na ne je aj uvarená veľkonočná hrudka (syrek). 

Obradným, hoc jednoduchým pečivom bol koláč z bieleho kysnutého cesta, ktorý mal v rôznych regiónoch odlišné názvy: paska, baba, calta, mrváň, osúch, beluš, mazanec. Keď naňho gazdiná zamiesila, rukami od cesta šla pohladiť stromy, aby dobre rodili. 

Na Bielu sobotu sa však ešte drží pôst

Treba povedať, že jedlá sa síce pripravovali v sobotu, ale nejedlo sa z nich. Boli určené na nedeľu, kedy sa, uložené v košíku niesli do kostola na posvätenie a po návrate z neho boli súčasťou slávnostného rodinného stolovania. 

V sobotu sa tradične podávala zapražená kyslá polievka alebo kapustnica s hríbami, na ktorú sa použila voda, v ktorej sa varilo údené. Jedli sa tiež makové a bryndzové opekance.  

Nový oheň

Dôležitú rituálnu funkciu mal v tomto období oheň. Na Bielu sobotu si ľudia v domácnosti roznietili tzv. nový alebo živý oheň, na ktorom veľkonočné obradové jedlá pripravovali. Tento zvyk, podobne ako na Vianoce, súvisel s požiadavkou všetkého nového a čistého v novom (tentokrát hospodárskom) roku. 

Zo starosvetských rituálov sa nietenie nového ohňa dostalo aj do cirkevných obradov. Na Bielu sobotu sa pred kostolom zapaľuje oheň. Ľudovo sa mu hovorilo „pálenie Judáša“ a pálili sa v ňom zvyšky posvätných predmetov, napr. starý olej a zvyšky sviečok. Z tohto ohňa posväteného kňazom sa na veľkonočnú vigíliu zapaľuje nový paškál aj ostatné sviece.

Vyhasnutým uhlíkom z nového ohňa sa takisto pripisovala magická sila. Ľudia si ich dávali na povalu, aby bol dom chránený pred požiarom, popol sypali na polia, aby úrodu nezničili búrky, niekde uhlíky vkladali do krtincov.

Keď sa opäť rozozvučia zvony

Cirkevné obrady sa v tento deň začínali až po zotmení. Veže kostolov mali tri dni zaviazané zvony, hovorilo sa, že odleteli do Ríma. Cez veľkonočnú vigíliu sa počas sobotnej noci opäť rozozvučali, čím sa mala rozniesť do sveta správa, že Kristus vstal z mŕtvych. 

Aj v tomto zvonení videli ľudia čosi magické a silné, preto sa snažili využiť prvé zvonenie po svojom. Aby vyhnali z domu chrobač aj choroby, gazdiná ho celý vyzametala a keď sa ozval hlas zvonov, bežala hodiť smeti do potoka. Dievčatá boli zvedavé, akú majú perspektívu dobre sa vydať. Počas zvonenia bežali do šopy, vzali plnú náruč polienok a zhodili ju doma pri peci. Ak ich bol párny počet, mohli sa tešiť na mládenca, ak nepárny, mali sa vydať za vdovca.

Možno sa dnes nad niektorými zvykmi len pousmejeme, iné zas radi dodržiavame. Ak je to už u Vás akokoľvek, želáme Vám radostnú Veľkú noc! 

Odporúčame

Svieži pudingový koláč – sviatočná pochúťka

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Michaela Vargová

články autora...