Rovnako iný, ako ja

Príbeh mnohých priateľstiev sa začína bežnou obojstrannou sympatiou. Možno vizuálnou, možno získanou zo skúsenosti s človekom, možno z jeho správania sa a práce. Ako dobre potom padne byť obdarovaný prítomnosťou a životom druhého, keď sa na začiatok priateľstva dá s radosťou spomínať.

Výnimky sa však nájdu – a v príbehu, nad ktorým premýšľam už pár dní od dočítania poslednej strany, to tak isto nebolo. Prvé logické

nahliadnutie na hlavné postavy totiž indikovalo nezmieriteľné rozdiely vo všetkých smeroch a životných skúsenostiach.

Na jednej strane brehu stojí obrovský černoch v najlepších rokoch. Nevyzerá tak ani náhodou. To, čo rozpráva o svojom živote prežitom po páde otrokárstva v USA, vzbudzuje aj s odstupom času hrôzu. Návrat spomienok do detstva desí: vyrastal bez mamy a otca zažil len na chvíľu, aby ho v tragických okamihoch, opakujúcich sa v jeho živote ako zákon schválnosti, zas stratil. Tých strát dôležitých milujúcich osôb bolo priveľa a vrezávali sa do podvedomia rovnako bolestne ako strach z pračudesných praktík vymykajúcich sa rozumu a zákonitostiam zeme, ktoré „prevádzkovali“ Denverove tety.

Nikdy nechodil do školy a ani nevedel o tom, že môže. Celý jeho život do istého okamihu ovládal Muž, ktorý vlastnil bavlníkovú plantáž a ktorému do nemoty všetci dlhovali – iba a práve preto, lebo nevedeli čítať a počítať, aby si ustriehli váhu a cenu svojej bavlny, vydretej v hrozných podmienkach v drevených chatrčiach bez vody, skla na oknách, o elektrine ani nehovoriac. Nebyť skratu a vnútorného vzdoru, Denver by sa nikdy z bavlny nevymotal. Lenže aj život bez plantáže bol drsný:  po problémoch so zákonom, logicky prichádzajúcich bez práce a jedla, sa Denver stáva tým najnepríjemnejším bezdomovcom, akého kedy Forth Worth videl – a len jeho päste a drsnosť ho chránili nielen pred „súkmeňovcami“, ale pred každým, kto by chcel prejsť cez jeho pancier, chrániaci po tom všetkom zvyšky jeho sebaúcty.

Na druhej strane stojí blonďatý Ron. Z nezaujímavého tenkého chlapca bežnej nižšej strednej triedy s potupnými zážitkami zo školy sa stal úspešný študent ešte úspešnejšej univerzity, úspešne uloviaci na návnady lásky jednu z najkrajších študentiek. Ešte úspešnejšie sa po krátkej epizóde pouličného predaja Cambellových polievok  rozbehla jeho kariéra a zďaleka sa neskončila v banke, kde mu nebolo vôbec zle. Ron sa stal predajcom umenia a jeho presný nos ho priviedol k statusu, o ktorom nemal nikdy ani tušenia.

Ak niečo Rona trápilo, tak to boli spomienky na atentát Kennedyho, odohrávajúci sa pár metrov od jeho auta. Oveľa viac ho však žrali bezdomovci: a pravdou je, že by ich najradšej upratal z povrchu zemského.  Lenže aj na Rona došlo: fičiaci obchod s umením a sypajúce sa korunky ho pohltili a otupili natoľko, že skončil v romániku na druhej strane mora. Nebyť tej tretej, najjdôležitejšej osoby príbehu, ktovie, či by bol dôvod na vznik tejto knihy. 

Pretože Debora Hallová nebola len krásna. Rovnako, ako mal Ron nos na drahé obrazy a ich predaj, mala Debbie v sebe dar dovidieť do vnútra človeka a vidieť tam to podstatné – a povedať to napriek statusu veľmi dobre zabezpečenej manželky. K tomu vlastnila odvahu prevyšujúcu nejedného chlapa, optimistické, no nie nereálne vízie a  – vieru. Vďaka tomuto zachránila nielen svoje vlastné manželstvo, ale oveľa, oveľa viac…

Fakt, že sa práve drsný Denver a životom mierne zhýčkaný Ron stali skutočnými priateľmi, bolo tiež výsledkom Deborinej odvahy a vízií. Kto by kedy predpokladal, že si títo dvaja z dvoch rozdielnych svetov zvonka i zvnútra padnú do oka a že si vôbec budú mať čo navzájom darovať ako ľudia?

Možno vám v záverečných riadkoch bude postava láskavej a odvážnej Debbie chýbať rovnako ako mne… ale napriek tomu  a práve preto  stojí za to dať tejto knihe čas. Nájdete v nej mnohé odpovede na otázky života, ktorý má stať za to, bez ohľadu na stav vášho účtu, výšku vzdelania, rodinný status a mnohé iné oficiálne ukazovatele.