Kto z nás nevyrastal na príbehoch o Smelom Zajkovi? Tak nejako podvedome predávame našim deťom radi to, s čím sme rástli my. Vedeli ste, že Smelý Zajko má už viac ako 70 rokov?
Že si to pamätáte ešte naspamäť?
Synko Zajko, nikdy nebude z teba poriadny zajac! Pred chalupou sedíš, do slniečka hľadíš a nevieš ani, kde je kapustné pole!“ Čože tam Zajkovi kapustné pole, keď on len o tom rozmýšľal, že by rád šiel do sveta – a aj sa vybral a rovno lietadlom. Bolo mu zle i nedobre, ale Zajko sa nezľakol – ani medvedice, ani horárových psov.
Smelý Zajko je prvá kniha, ktorú som sama prečítala. Bolo to v 1.triede, keď sme poznali už všetky písmenká a túto knižku sme si spoločne v triede čítali. Ešte dnes si z nej mnoho pamätám. Pripomína mi detstvo a školské časy.
Ako vyučovali Zajkovci africké zvieratá
Keď Zajko tak znamenite vyliečil kráľa púšte, keď mu vytrhol deravý zub, nuž lev ešte toho dňa vymenoval Zajka za dvorného lekára. I radil sa s ním, ako by mohli byť všetci jeho poddaní zdraví a mocní.
– To je najľahšia vec! – tvrdil múdry Zajko.
– Len mi poraď a tvoja bude sláva, tvoja aj odmena, – sľuboval kráľ.
Zajko, nelenivý, hneď pristával a radil, ako vedel.
– Zvolaj všetky africké zvieratá a ja, Zajko najmúdrejší, a moja žena, Zajkuľa, najvrtkejšia stvora sveta, my ich priučíme telocviku. Keď sa priučia, otužia, ani strela ich nechytí.
Kráľ púšte sám zareval štyri razy na štyri strany sveta. O chvíľu hrnuli sa zvieratá zo všetkých strán v toľkých kŕdľoch, že nik by ich nebol spočítal.
Prišli plazy, tu obrovský had, tam krokodíl, i papagáje a slony, množstvo opíc, i ťarbavé kone vodné, i nosorožce, tu tiger, tam lev. Ba kto by to všetko mohol vypočítať?
I Zajkovi len sa tak v očiach menilo, keď sa rozhľadel okolo seba. Nezaháľal však, ani neotáľal, cvičiť rozkázal a museli ho poslúchať. Najťažšie bolo so slonom a vodným koňom, lebo nevedeli sa postaviť na dve nohy. Ťažko sa dvíhali, na nos padali. Ale kráľovský rozkaz bol prísny, nuž poslúchať museli. Závideli opiciam, že tým je na dvoch stáť taká ľahká robota, i vtákom, že majú iba dve nohy od narodenia a dobre vedia na nich stáť. No ani zahanbiť sa nechceli pred menšími a slabšími, nuž namáhali sa tak, že pot tiekol z nich dažďom.
Knižku nájdete tu:
Knižku nájdete tu:
Máte chuť na slovensko – nemecké vydanie?
Smelý zajko v Afrike
Akože by mohlo stačiť Smelému Zajkovi, že raz videl svet? Veď sa mu v ňom tak dobre vodilo, že si vyslúžil auto aj nevestičku. Akože by mohol doma obsedieť a akože by sa mohol vo svete strachovať? Svoju mladú žienku poučil, že keď si zajac natiahne nohavice, nemusí sa ani horára báť – a už sa im cesta míňala. Viedla ich cez potok, cez more, cez Turecko až do africkej púšte. Nebolo to nikde bez nebezpečenstiev, ale Smelý Zajko bol aj Zajko slávny. Slávna je aj knižka o ňom. Deti ju čítajú už vyše sedemdesiat rokov a všetkým sa páči. Iste aj preto, že obrázky do nej nakreslil významný ilustrátor Jaroslav Vodrážka. Vytvoril z nich prvý slovenský kreslený seriál, ktorý vychádzal v časopise Slniečko.
Ešte ich nemáte v domácej knižnici?
Cesta do kníhkupectva vedie tadiaľto:
Máme doma vydanie ešte staršie. Dodnes ho čítam deťom. Dnes už aj syn. sú to krásne knižky: Budkáčik a Dubkáčik, Tri kozliatka a dokonca sme vyhrabali po vianociach aj Čin-Čina a ďalšie knižky po nás a mojej mame. Bola som milo prekvapená, že mladšia dcéra aj na videu radšej si pozrie takéto spracované rozprávky ako Barbie.
Máme doma vydanie ešte staršie. Dodnes ho čítam deťom. Dnes už aj syn. sú to krásne knižky: Budkáčik a Dubkáčik, Tri kozliatka a dokonca sme vyhrabali po vianociach aj Čin-Čina a ďalšie knižky po nás a mojej mame. Bola som milo prekvapená, že mladšia dcéra aj na videu radšej si pozrie takéto spracované rozprávky ako Barbie.
Bola to moja prva kniha ktoru som si citala hned po prvom rocniku. A citala som si ju na sene – na sope, kedze som vyrastala na dedine. Dopriala by som aj dnesnym detom taku radost aku mam ja dodnes z toho citania…
Bola to moja prva kniha ktoru som si citala hned po prvom rocniku. A citala som si ju na sene – na sope, kedze som vyrastala na dedine. Dopriala by som aj dnesnym detom taku radost aku mam ja dodnes z toho citania…