Povinná škôlka od troch rokov

Slovensko zaostáva v zaškolenosti detí

Kým v minulom desaťročí bola zaškolenosť detí vo veku 3 až 5 rokov 75 %, minulý rok podľa údajov ministerstva školstva stúpla na 86 %. Podľa ministerstva to však stále nestačí a Slovensko za najlepšími krajinami v EÚ zaostáva. V EÚ je priemerná účasť detí od 4 rokov po začiatok školskej dochádzky na úrovni 94 %.

Cieľom povinného predprimárneho vzdelávania z roku 2020 bolo zvýšiť zaškolenosť detí, najmä z marginalizovaných komunít, a zlepšiť ich pripravenosť na základnú školu. Ukazuje sa to ako málo. Príliš veľa detí stále nemá rovnaké podmienky na začiatku školskej dráhy.

Zavedením povinného predprimárneho vzdelávania od troch rokov sa tento rozdiel začne systematicky vyrovnávať, myslí si minister. Tvrdí, že pre väčšinu rodín sa nič zásadné nezmení. Už dnes viac ako tri štvrtiny 3-ročných detí navštevuje materskú školu. Predprimárne vzdelávanie podľa neho často chýba práve deťom, ktoré ho najviac potrebujú.

Prečítajte si aj:

Povinná škôlka (čo treba vedieť o predprimárnom vzdelávaní)

Ako má vyzerať povinná škôlka pre trojročných

• deti budú môcť navštevovať materské školy minimálne 4 hodiny denne,
• pre deti so špeciálnymi potrebami alebo rodiny v osobitnej situácii budú dostupné pružnejšie formy vzdelávania,
• rodičia budú mať možnosť individuálneho vzdelávania, ak to bude v záujme dieťaťa – rovnako, ako je to aktuálne v prípade 5-ročných detí.

Kde majú povinnú škôlku

Už dekádu majú povinnú škôlku trojročné deti v Maďarsku, vo Francúzsku od roku 2018. Viaceré štáty však namiesto určenej fixnej hranice povinnej dochádzky pre škôlkarov poskytujú skôr garantovaný prístup k predškolským zariadeniam. Garantujú voľné miesta pre deti od určitého veku, niekde aj s možným postihom pre samosprávy vo forme pokuty, ak ho nezabezpečia. Škôlka je spravidla bezplatná.

Na Slovensku v súčasnosti stále zápasíme s tým, že škôlky nemajú kapacity prijať všetky deti. Dokonca v niektorých obciach a mestských častiach nemajú miesto ani pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Od tohto roka pritom majú právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie už trojročné deti. Ak nie je dostatočný počet miest pre všetky deti, na ktoré sa právny nárok vzťahuje, nie je toto právo realizovateľné. Na Slovensku bežná prax.

Ministerstvo školstva tvrdí, že posilňuje kapacity materských škôl. „Financovanie prebral štát od roku 2024 a investície z Plánu obnovy a odolnosti SR dosiahnu takmer 180 miliónov eur s DPH. Doteraz bolo podporených viac ako 8 100 nových miest v materských školách. Rezort školstva bude v rozširovaní kapacít pokračovať a zároveň modernizuje vzdelávacie programy s dôrazom na kvalitu a podporu učiteľov.“

Prečítajte si aj:

Zneužívanie ospravedlneniek na školách a škôlkach – pravidlá sa zmenia

Kde ste boli so škôlkami doteraz?

Štát sa s víziou povinných škôlok viaže budovať infraštruktúru, ktorá na Slovensku chýba posledných dvadsať rokov. Keď však príde na lámanie chleba, idea ostáva ležať ako fráza v zákone. Narýchlo sa vymýšľajú opatrenia, ktoré majú ambíciu odškodniť rodičov za to, že im štát nevie poskytnúť miesto v škôlke pre ich dieťa.

Príkladom je aj nesystematický tzv. predĺžený rodičovský príspevok pre rodiča, ktorého dieťa neprijali do škôlky. Určený je ale len pre vyvolených, ktorých deťom „dobre“ vychádzajú roky. Vôbec nereflektuje na to, kedy má dieťa tretie narodeniny (vtedy „klasický“ rodičovský príspevok zo zákona zaniká), odvíja sa od začiatku školského roka, teda až od septembra.

Ako si to rodina po 3. narodeninách dieťaťa vyrieši, necháva štát na jednotlivcoch, najviac však na ženách, ktoré sa nemôžu vrátiť do práce. Končí im rodičovská dovolenka, musia si však nejako zariadiť život. Na štát sa spoľahnúť nemôžu, ten im nedokáže poskytnúť možnosť plynulého prechodu do pracovného procesu. Predĺžený rodičovský príspevok je len chabou náplasťou – zaťažuje štátny rozpočet, teda zaplatia ho všetci daňoví poplatníci, ale pritom nestačí vykryť skutočné náklady na súkromnú škôlku konkrétnej rodiny.

Celá situácia podčiarkuje známy fakt, že ak štát investuje do predprimárneho vzdelávania a vytvára miesta v škôlkach, vracia sa mu to v podobe nižších výdavkov na sociálny systém (nemusí platiť matkám sociálne dávky) a lepšej ekonomickej produktivity (ženy môžu pracovať).

Prečítajte si aj:

Škôlkarsky plač. Prerušiť adaptačnú fázu, či vydržať za každú cenu?

Škôlky áno, ale dostupné

Dostupné miesta v škôlkach uľahčujú pracovný život rodičom, najmä matkám, ktoré by inak zostávali doma. O škôlky majú záujem aj mamy, ktoré sú na rodičovskej dovolenke s mladším súrodencom. Pretože chcú, aby sa ich staršie dieťa mohlo socializovať s rovesníkmi. Nezriedka sú však tieto deti diskriminované, pretože miest je málo a zdá sa spravodlivejšie, ak ho dostanú pracujúci rodičia, ktorí inak nemajú kde umiestniť dieťa. Voči deťom – nie rodičom – je to nefér.

A to ešte nespomíname deti z marginalizovaných alebo chudobných rodín, ktoré škôlku naozaj potrebujú. Nezriedka pre nich predstavuje nielen miesto na sociálny rozvoj, ale aj bezpečný priestor, ak je doma prostredie plné konfliktov alebo sú zanedbávané.

Stále však píšem o dostupných, nie povinných škôlkach. Pretože áno, predškolské zariadenia predstavujú rovnosť šancí, sú prevenciou vylúčenia, miestom sociálneho rozvoja, možnosti včasnej intervencie pri možných problémoch učenia, podporujú zamestnanosť rodičov. Ale zároveň si štát berie na seba príliš, ak si nárokuje určiť povinnú hranicu, odkedy musí dieťa do škôlky.

Škôlky áno, ale prečo povinné?

Niektorí rodičia by určite radšej uprednostnili výchovu v prirodzenom domácom prostredí, individuálnu starostlivosť, blízkosť rodinného prostredia. Štát povinnými škôlkami zasahuje do práv rodiča, zužuje jeho možnosti výberu, rozhodovania, čo považuje za dôležité pre svoje dieťa. Povinné škôlky nemusia reflektovať na rôzne potreby detí a ich rodín. Nemusia byť ani rovnako kvalitné.

Nie všetky deti sú vo veku troch rokov zrelé na nástup do kolektívu, niektoré sú viac citlivé, introvertné a môžu zažiť zbytočný stres a úzkosť. Detstvo a voľná hra končí, väčší priestor dostávajú organizované aktivity a formálne vzdelávanie. Deti sú veľmi skoro hodnotené, tlačené zapadnúť do nejakej štruktúry, vývinovej tabuľky a podobne.

Kým pri päťročných deťoch môže byť potreba povinného predprimárneho vzdelávania odôvodnená, pri najmenších škôlkaroch je treba pristupovať oveľa citlivejšie. Možno by sa na diskusiu našiel ideálny priestor napríklad po pokrytí záujmu o nedostupné miesta, ktoré sú v súčasnosti. Riešiť veci krok za krokom spravidla dáva zmysel.

Prečítajte si aj:

Rodičovský príspevok a škôlka

(Žiadne hodnotenia)

Loading...