Smrť a smútok vedie k zmysluplnejšiemu životu

Ako nájsť zmysel tam, kde nie je

„Ako tu môže v jednej chvíli byť a zrazu ho niet,“ pýtala sa Amy, ktorej to nedávalo zmysel. Nevedela si predstaviť, ako zvládne žiť aj bez neho.

Keď sa štyri mesiace po manželovej smrti blížil deň jeho nedožitých narodenín, Amy sa desila. Nevedela si predstaviť, ako to s jeho rodinou prežijú, píše vo svojej knihe 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia.

„Keď som napokon pozbierala odvahu a spýtala sa svokry, čo budeme robiť, bez mihnutia oka vyhlásila: „Čo povieš na zoskok padákom?“ Najlepšie na tom bolo, že to myslela úplne vážne,“ spomína Amy, ktorá svokrin nápad považovala za najlepší spôsob, ako vzdať hold manželovej dobrodružnej povahe a osláviť jeho život.

„Nielenže sme sa všetci skvele zabavili, ale adrenalínové aktivity sa stali každoročnou tradíciou,“ píše Amy. Výročie jeho narodenín sa stalo dňom, na ktorý sa všetci celý rok tešia. V tradícii neprestali pokračovať ani po tom, čo sa Amy znovu vydala.

„Rozhodnutie stráviť tento deň nejakou zábavnou aktivitou neznamená, že odsúvame stranou žiaľ alebo že za niečo ukrývame svoj smútok. Je to skôr o vedomej voľbe osláviť dary života a odmietnuť tváriť sa či správať sa nešťastne. Namiesto toho, aby sme sa ľutovali a žialili za tým, čo sme stratili, sme sa rozhodli pocítiť vďačnosť za to, čo máme,“ vysvetľuje Amy Morinová.

Zvoliť si nádej

Obdobne sa vo svojom živote rozhodla aj ďalšia terapeutka, Edith Eger, ktorá mala len 17 rokov, keď ju spolu so sestrou oslobodili z koncentračného tábora, ktorá v knihe Dar opisuje, že sa rozhodla zvoliť si nádej.

„Keď kápo v Osvienčime ukázal na dym stúpajúci z krematória a povedal: „O svojej matke môžeš začať hovoriť v minulom čase. Už je mŕtva,“ moja sestra Magda zahlásila: „Duša nikdy nezomiera.“ Mala pravdu,“ píše Edith, ktorá je presvedčená, že smútok za tými, ktorí nás opustili, môže vzbudzovať aj dobrý pocit a naviesť nás pozitívnym smerom k zmysluplnejšiemu životu, v ktorom bude viac radosti.

„Prihovárajte sa blízkemu, ktorý vás opustil. Povedzte mu, za čo ste vďační: za spomienky, ktoré si uchovávate v srdci, schopnosti, ktoré vás naučil, dary, ktoré si so sebou nesiete, pretože táto osoba zanechala vo vašom živote hlbokú stopu. Potom si položte otázku: „Čo mi praješ?“ ponúka Edith ako kľúč k vyslobodeniu sa z nedoriešeného smútku.

„Môžete sa zmieriť s tým, čo sa stalo a nestalo. Môžete sa sústrediť nie na to, o čo ste prišli, ale na to, čo vám ostalo: možnosť rozhodnúť sa, že budete každý okamih svojho života prežívať ako dar a prijmete to, čo je.“

»»»»»»» Prečítajte si aj: Keď je ti ťažko, nepýtaj sa prečo ja?!?

(2 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...