Deti samy doma v noci - od akého veku? | Vychovávame deti | Vychovávame

Chceme ísť s mužom na víkend. Môžu ostať deti samy doma v noci? Od akého veku? Je to nezodpovedné nechať ich bez dozoru?

Do redakcie nám napísala mama tínedžerov takúto otázku:

„Chceli by sme ísť s manželom niekam na víkend. Starší syn je prvák na strednej, mladší má 14. Usúdili sme, že sú vo veku, keď by to mohli zvládnuť. Keď som to však spomenula mojej mame, prišlo jej to nezodpovedné. Chlapcov zvykla postrážiť, keď boli menší, no ako ovdovela, snažíme sa ju nezaťažovať. Vo výsledku to však znamená, že s mužom sme nikde neboli takmer dva roky. A chýba nám to.

Na jej pripomienku som povedala, že ak by chcela, mohla by ich skontrolovať v čase našej neprítomnosti. Na to však povedala, že jej to nevyhovuje. Trochu ma jej reakcia spochybnila: neviem, či čakám na jej súhlas a odobrenie. A ako o tom víkende rozmýšľať „kompetentne“ ako rodič.“ Jana, 42 rokov

Deti bez dospelého dozoru – čo hovorí zákon?

Milá Jana,

ďakujeme za dôveru, s ktorou nám kladieš svoju otázku. Na úvod Ťa chceme ubezpečiť, že nie si sama. Rodičia sa často pýtajú, od akého veku môžu byť deti doma samy. Či už sú to prázdniny alebo choré dieťa doma, zatiaľ čo musia pracovať.

Keby sme to chceli poňať najprv legislatívne – teda čo si o tom myslí „spoločnosť“ a ako reguluje danú otázku, nenájdeme ani jeden konkrétny zákon, ktorý by presne stanovoval vekovú hranicu, kedy možno nechať dieťa bez dospelého dozoru.

Vo všeobecnosti sa v našich podmienkach predpokladá, že dieťa na 2. stupni ZŠ – teda od piataka vyššie – by už malo vedieť zvládnuť prísť domov bez sprievodu rodiča a nejakú dobu na neho počkať, kým sa vráti z práce.

Tvoje deti sú vo veku 14 a 16 rokov (ôsmak na ZŠ a prvák na strednej). Pýtaš sa na dlhší časový úsek – víkend, vrátane noci. Väčšina odborníkov by sa zhodla, že noc predstavuje úplne inú kategóriu ako pár hodín cez deň.

Prečítajte si aj:

Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?

Deti bez dozoru v noci – očami psychológov

Do 10 rokov: Dieťa by v noci nemalo byť samo. Strach z tmy, nočné mory alebo nečakané situácie (výpadok elektriny, búrka) môžu spôsobiť traumu.

10 – 12 rokov: Počas dňa, ak ide o krátke úseky, v poriadku, noc je však riskantná. Dieťa v tomto veku ešte nemusí vedieť racionálne vyhodnotiť nebezpečenstvo (napr. dym alebo cudzí človek pri dverách).

13 – 15 rokov: Väčšina tínedžerov už zvládne ostať doma večer alebo časť noci, ak ich na to rodičia vopred pripravia a majú k dispozícii telefón.

16+ rokov: Väčšinou (pri zodpovedných deťoch) bez problémov. Pri šestnásťročných už nikto nepredpokladá, že by sa báli tmy. Najväčším strašiakom býva skôr nečakaná párty, ktorá sa vymkne spod kontroly.

Rodičovská vina vs. kompetencia

Milá Jana,

opäť sa vrátime k Tebe. Poznámka od vlastnej mamy, hoci možno dobre mienená, má veľký potenciál vyvolať pocit „rodičovskej viny.“ Muselo to byť pre Teba veľmi nepríjemné. Zvlášť, keď si po dvoch rokoch bez oddychu pýtaš len trochu priestoru pre vzťah.

Niekedy ako rodičia neriešime len to, či sa „smie“ mať vlastné túžby (spoločný čas iba s mužom bez detí), kde je hranica medzi rodičovskou zodpovednosťou a potrebou mať vlastný život. U Teba sa k tomu pridáva aj otázka, nakoľko k tomu potrebuješ súhlas mamy.

Pohľad Tvojej mamy môže niesť iné generačné nastavenie, možno ju ovplyvňuje aj aktuálne rozpoloženie po strate manžela. Svet sa jej môže zdať menej bezpečný než Tebe. Možno nechce niesť zodpovednosť, a preto odmietla prísť ich skontrolovať. To však neznamená, že má pravdu o Tvojich deťoch.

„Kompetentné rozhodnutie“ neznamená, že všetci s ním súhlasia – ale že si ho premyslíme a unesieme zaň zodpovednosť.

Namiesto hľadania súhlasu u mamy si skús klásť objektívne otázky.

Môžu ostať tínedžeri osamote cez víkend?

Prvou otázkou by mohlo byť: dôverujem svojim deťom? Iby Ty vieš, či majú tendenciu robiť hlúposti alebo sú skôr „obrazovkové“ typy, ktoré budú radi, že majú pokoj od rodičov.

Súvisí s tým aj ďalšia otázka: aký mám s deťmi vzťah? Ak ich požiadaš o dodržanie pravidiel, zvyknú Ťa rešpektovať? Ak by si im napríklad povedala, že si neželáš mať v dome návštevy (ich kamarátov), nočné párty, alkohol a pod., skúšali by to obísť?

Aký majú vzťah deti? Dokážu spolu vychádzať bez toho, aby sa do hodiny pohádali? Ak by sa jeden zranil alebo mu prišlo zle, vie ten druhý zachovať chladnú hlavu a pomôcť? Lebo to, že sú dvaja, môže byť aj psychologická výhoda (ak majú dobrý vzťah).

Sú na to pripravení prakticky? Vedia si pripraviť (ohriať) jedlo, bez toho aby podpálili kuchyňu (nenechať zapnutý sporák)? Nezabúdajú zamykať dvere a zatvárať okná pri odchode von? Nezabudnú ísť spať?

Skús si predstaviť najhorší scenár, ktorý sa reálne môže stať (napr. objednajú si priveľa pizze alebo pôjdu spať o druhej ráno). Je to naozaj také strašné v porovnaní s tým, že si vy s mužom oddýchnete?

Rozhodnúť sa „kompetentne“

Máš v okolí suseda alebo iného dospelého (krstní rodičia, priatelia), ktorý o vašom odchode vie a v prípade núdze by prišiel? Nie robiť policajta, iba skontroloval… Stačí, ak sú chlapci inštruovaní, komu volať, ak by prasklo potrubie alebo vypadla elektrina, či wifi :))

Vieš nastaviť jasné hranice? Napríklad žiadne návštevy (toto je kritické), žiadny alkohol.

Vieš s nimi dopredu prejsť dohodnutý režim (kto kedy príde domov, spánok), plán „čo ak“ (koho zavolať, sused, rodina, vy) – čísla na susedov a inštrukcie, čo robiť v konkrétnych situáciách. Komunikácia – hlásenie sa krátkou SMS (napr. „Sme v poriadku, ideme spať“) alebo ráno/večer telefón.

Príde Ti to ako dobrý nápad, ako budovať ich samostatnosť? Ak pôjdete na víkend, investujete nielen do svojho manželstva (čo je pre deti ten najlepší základ), ale aj do ich sebadôvery. To, že zvládnu víkend sami, ich vnútorne posilní.