Občas som mala pocit, že hovorí len preto, aby počul ten zvuk, ako keď dieťa kope do obrubníka, alebo brnká paličkou pri chôdzi o plot. Záplava slov občas nemala hlavu ani pätu, ani zmysel …
Všetko zlé je na niečo dobré
Škôlka nás donútila začať znova riešiť Martinkovu reč. Konečne sme našli logopedičku, ktorá sa stala mojim osobným anjelom. Ona bola prvá, ktorá ma upozornila na tak dôležitú vec, ako kontrola sluchu. Zápal bol síce vyliečený, ale v uchu mu zostala tekutina, ktorá mu – spolu so zväčšenými nosnými mandľami – zabraňovala dobre počuť.
Rozbehli sme nový kolotoč vyšetrení s výsledkom – odporúčanie na vybranie nosných mandlí. Termín na Kramároch o šesť mesiacov. To sa mi v našej situácii zdalo neúnosné a tak som našla súkromné centrum, kde mu mandle pod narkózou vybrali do mesiaca. Bez krvácania, bez stresu.
Domov sa nám vrátilo iné dieťa
Aspoň našej rodine sa zdala zmena dramatická. Môžem si len domýšľať, ale podľa mňa malý začal konečne rozumieť, čo mu chceme povedať. Rapídne začal naberať slovnú zásobu. Bol ako špongia. Okamžite nasával slovíčka, spojenia. Pokračovali sme na logopédii cvičeniami, jednak vybavovanie písmen, ale hlavne zvyšovanie slovnej zásoby, triedenie pojmov, vytváranie rovnakých skupín slov. Ocenila som všetky obrázkové slovníky a jazykové pexesá s profesiami, predmetmi, zvieratami. Aj keď bola Martinkova reč ešte nezrozumiteľná, začal skladať celé vety, snažil sa vyjadriť, čo chce povedať.
Reč nemusí znamenať rozhovor
Občas som mala pocit, že hovorí len preto, aby počul ten zvuk, ako keď dieťa kope do obrubníka, alebo brnká paličkou pri chôdzi o plot. Záplava slov občas nemala hlavu ani pätu, ani zmysel, pýtal sa a nečakal na odpoveď, alebo našu odpoveď „neregistroval“ a pýtal sa tú istú otázku niekoľkokrát za sebou. V tom čase som tomu nevenovala príliš pozornosť, bola som rada, že rozpráva. Až spätne si uvedomujem, že to mohol byť prejav iného okruhu problémov, nie len oneskoreného rozvoja reči.
Lenže, sú diagnózy, ktoré som v tom čase nebola ochotná ani zvažovať. Veľmi som sa bála, že febrilné kŕče bola skôr nezachytená encefalitída a že malý má poškodenie mozgu. Videla som, že kreslí aj rozpráva horšie ako rovesníci, občas robí veci zbrklo, bez zváženia dôsledkov…, že nevie ovládnuť svoj hnev, je bezradný v konfliktoch. Lenže som nechápala, čo sa vlastne deje. Na diagnózy je v tomto veku v podstate skoro. Ani nemá význam sa nejako v názvosloví rýpať, jediný dôvod, prečo som ja
potrebovala vedieť, čo mu je…
bol, aby som vedela ako mu pomôcť cielene rozvíjať slabiny, kompenzovať handicapy. Narazila som však na problém. Nenašla som odborníka, ktorý by mi povedal, čo ďalej. Ono tieto jemné zmeny ťažko pomenovať, zachytiť, len mama, možno ešte skorej, ako zvyšok rodiny, cíti že všetko nie je ako má byť. A zároveň dúfate, že sa mýlite. Že sa to „vstrebe“, ale v kúte duše viete, že asi nie.
Takže mi zostávalo len samoštúdium a logopedička. Zoznam cvičení reči, slovnej zásoby, jemnej motoriky, ktoré bolo treba vykonať deň čo deň… hry, ktoré majú rozvojový rozmer… športy, ktoré pomôžu koordinácii, rovnováhe – inými slovami, veci, ktoré sa iné deti učia tak nejak „mimochodom“ – faraón, sedma, bicyklovanie, plávanie, lyžovanie – sú pre vás malým zázrakom.
A občas pochybnosť, či si z dieťaťa nerobíte cvičenú opicu,
či by nebolo jednoduchšie sa na to vykašlať a nechať to na škôlku, odborníkov… lenže vám to nedá… a potom váhate, či tým drilom nedupete sebavedomie dieťaťa pod rohožku k susedom. Prípadne by odtiaľ mohli vyťahovať aj to vaše.
Kladiete si otázky vesmírneho významu: „ako bude žiť?“
„kto sa oň postará, keď ja tu už nebudem?“; „čo keď mu niekto ublíži, zneužije ho?“ a tisíc podobne užitočných.
S odstupom pár rokov vravím tri veci (jednu požičanú, jednu novú a jednu modrú:)
Všetko, čo sa dieťa naučí, mu na niečo bude a nech skúsi všetko (moja logopedička).
Keby bol na vozíku, posilňujem mu ruky, aby sa vedel dostať sám, kde chce (ja).
Nie “prečo”, ale “ako”.
Martinkov príbeh:
Príliš špeciálny, príliš normálny (uvod) »»»
Príliš špeciálny, príliš normálny (2 roky) »»»
Príliš špeciálny, príliš normálny (3 roky) »»»
Príliš špeciálny, príliš normálny (4 roky )»»»
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...