Syndróm prostredného dieťaťa

Anna Veselá 0

Je „syndróm prostredného dieťaťa“ zase len ďalší ľúbivý pojem modernej psychológie, podobne ako napríklad „syndróm podvodníka?“ Nejde totiž o žiadne diagnózy, ktoré by sme mohli nájsť v odborných diagnostických manuáloch. Môžeme sa o nich baviť iba hypoteticky.

Prečo sa však tešia toľkej popularite? Čím konkrétne zaujalo svet psychológie prostredné dieťa, keď ani najstaršie, ani najmladšie dieťa nemá svoj vlastný syndróm? Hovorí o nás vôbec niečo poradie, v akom sme sa narodili?

Syndróm prostredného dieťaťa
Canva

Čo o nás vypovedá poradie, v akom sme sa narodili

Všeobecné závery, o tom, akí sme, aký máme charakter, ako sa správame, sa nedajú vyvodiť iba zo samotného poradia narodenia. Podobne, ako keď robíme škatuľky podľa toho, v akom znamení horoskopu sme sa narodili. Náš pohľad by skreslilo, ak by sme nebrali do úvahy napríklad aj gény, vplyv pohlavia, prostredia, majetkových pomerov, či veľkosť rodiny.

Z psychodynamickej perspektívy psychológie však vieme, že kvalitu myslenia, osobnosť a typ citovej väzby v dospelosti môže ovplyvniť väčšia alebo menšia pozornosť v detstve. To, do akej miery sa rodičia venujú deťom, a aké majú deti (brat, sestra) postavenie v rodine, viac menej súvisí aj s tým, či sme sa narodili ako prví, prostrední, či poslední. A tiež s tým, aké máme medzi sebou vekový rozdiel.

Rodičia síce radi veria, že so všetkými deťmi zaobchádzajú rovnako, v skutočnosti to ale neplatí. S každým dieťaťom majú celkom iný vzťah. Rodičia sa často menia s vekom a s pribúdajúcim počtom detí. Každé dieťa tak dostane iné verzie svojich rodičov. V niektorých rodinách sa viac, v iných menej súperí o pozornosť, jedinečnosť a pozíciu v rodine.

Rodinné súvislosti môžu prispieť k tomu, že sa u nás rozvinú určité vlastnosti. Niektoré bývajú prisudzované tomu, v akom poradí sme sa narodili, aj k tomu, či budeme cítiť súrodeneckú rivalitu aj v dospelosti.

Prečítajte si aj:

Syndróm prostredného dieťaťa

Prostredné dieťa má často pocit, že na rozdiel od starších a mladších súrodencov nemá žiadne výhody. Žiadne špeciálne zaobchádzanie. Preto sa typické stredné dieťa zvykne cítiť prehliadané, ignorované alebo vylúčené. A tiež ako najmenej obľúbené zo všetkých súrodencov. Núti ho to súťažiť alebo prevziať úlohu mediátora.

Svojim spôsobom má prostredné dieťa jedinečné postavenie v rodine. Nie je však „naj“ – ani najstaršie, ani najmladšie, ani najmenšie. Byť „medzi“ sa možno nepočíta, preto sa často cíti mimo záujmu rodičov. „Syndróm“ vyjadruje, že prostredné dieťa býva preto menej šťastné. Ľahšie sa nahnevá, čo vyplýva z pocitu nespravodlivosti – nie je fér, že ma prehliadajú, že iným súrodencom patrí viac pozornosti z titulu prvorodeného, či najmenšieho.

Nedostatok pozornosti rodiča voči prostrednému dieťaťu môže viesť k rôznym problémom v neskoršom živote. Keďže prostredné deti nemajú jasné pochopenie svojej úlohy v rodine, často nevedia, aké postavenie a akú úlohu majú vo svete. Predpokladá sa, že prostredné deti bývajú najmenej napojené na rodinu a často ako prvé opustia domov.

Ako však už odznelo, neplatí to všeobecne. Každá rodina má svoje špecifiká, svoju dynamiku.

Prečítajte si aj:

Typické znaky syndrómu prostredného dieťaťa

  • Pocit prehliadania alebo zanedbávania – u prostredných chýba jasná pozícia. Nie sú „naj.“ Cítia sa mimo záujmu.
  • Silná potreba nájsť si vlastnú identitu – môžu sa odlišovať zámerne. Napr. iné záujmy alebo správanie.
  • Snažia sa o nezávislosť a individualitu, niekedy bývajú rebelskí alebo rezervovaní.
  • Dobré sociálne schopnosti – často sa naučia vyjednávať a komunikovať, pretože sú „uprostred“.
  • Pocit, že musia o pozornosť bojovať alebo že ich názory nie sú dostatočne vypočuté.

Tí, ktorí vnímajú pozíciu prostredného dieťaťa ako výhodu, tvrdia, že títo ľudia majú viac pozitívnych vlastností ako ich súrodenci:

  • diplomatickosť,
  • nezávislosť,
  • opatrnosť,
  • flexibilitu,
  • empatiu,
  • pokojnú povahu,
  • lepšie vyjednávacie schopnosti.

Prečítajte si aj:

Ako sa prostredné dieťa správa k staršiemu súrodencovi

  • Súťaživé správanie – prostredné deti sa často porovnávajú so starším súrodencom, najmä ak je veľmi úspešný alebo vnímaný ako „vzor“.
  • Odmietanie kopírovania – snažia sa byť iní. Odlíšiť sa. Ak staršie dieťa napríklad hrá na husliach, prostredné si môže vybrať bicie – už len preto, aby bolo „iné“.
  • Niekedy závislé, inokedy vzdorovité – môžu staršieho súrodenca obdivovať, ale aj sa cítiť, že ich zatláča do úzadia.
  • Diplomati alebo rebeli – v závislosti od toho, ako ich starší súrodenec ovplyvňuje.

Ako sa prostredné dieťa správa k mladšiemu súrodencovi

  • Ochranca alebo súper – môžu si k mladšiemu vytvoriť silné puto, najmä ak cítia, že s nimi nikto „nehrá v jednom tíme“. Alebo sa môžu cítiť ohrození novou pozornosťou, ktorú najmladšie dieťa dostáva.
  • Pocit zodpovednosti zmiešaný s frustráciou – môžu sa snažiť byť nápomocní. No zároveň ich môže hnevať, že mladšie dieťa má „všetko povolené“.
  • Hľadajú si vlastnú rolu – napríklad môžu byť triednymi klaunmi, tichými pozorovateľmi alebo sprostredkovateľmi hádok.

Nič z toho však platiť nemusí. Vyzerá to ale tak, že do veľkej miery to závisí od rodičov. Ak prostredné dieťa cíti cieľavedomú pozornosť zameranú na neho, nemusí sa cítiť prehliadané. A teda ani trpieť nejakým „syndrómom“ prostredného dieťaťa.

Prečítajte si aj:

Prečítajte si aj:

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)

články autora...

Pridaj komentár