Paradoxná insomnia: spíme, ale myslíme si že, bdieme

Ak máme problémy so spánkom viac ako 6 mesiacov, hovoríme už o dlhodobej nespavosti. Môže prejsť až do chronickej, v ktorej sa nachádza viac ako 100-tisíc Slovákov. Pri takto dlho trvajúcej nespavosti je v niektorých prípadoch prítomná aj tzv. paradoxná insomnia. Je to azda najzvláštnejší fenomén pri nespavosti, nazýva sa inak aj “pseudo insomnia”.

Paradoxná insomnia vyjadruje stav, kedy spíme, ale myslíme si, že nespíme. Jej podstata spočíva v tom, že nemôžeme veriť tomu, čo nám náš mozog predkladá ako signál, či spíme alebo nespíme. Ako je to možné?

Pocit vs. realita

Paradoxná insomnia ilustruje rozdiel medzi subjektívnym vnímaním spánku a objektívnym meraním (na polysomnografe v spánkovom štúdiu). Zistilo sa, že ľudia trpiaci nespavosťou pri tomto type insomnie výrazne podhodnocujú (pocitovo) to, koľko naspia a v akej kvalite.

Prístroje namerajú často o 1 – 2 h dlhší spánok ako udávajú oni sami, namerajú prítomnosť dostatočnej fázy hlbokého spánku a takisto REM spánku, ako aj menší počet prebudení než klient vníma.

Možno sa Vám to stalo. Mali ste pocit, že ste v noci nezažmúrili ani oka. Ráno Vám partner povedal: “videl som Ťa odfukovať, spala si”. Nasleduje frustrujúca odpoveď: “Nie, nespala som vôbec, pozerala som celú noc do strop – hádam viem, či spím!”.

Príčiny skresleného vnímania spánku

Pri dlhodobej insomnii prichádza k nerovnováhe nervovej sústavy, niektoré časti mozgu sú nadmerne aktívne v noci, najmä predný neokortex. Hlava chce kontrolovať, či spíme, chceme zistiť, či sa nám podarilo zaspať, sledujeme koľko už bdieme, bojíme sa o svoj spánok. Mozog by mal “oddychovať”, ale niektoré jeho časti sú v tejto situácii trochu aktívnejšie. Zjednodušene sa dá povedať, že náš organizmus i mozog spí, avšak my vnímame, že nespíme.

Náš mozog nás klame?

Tak trochu áno. Počas spánku prechádzame jeho rôznymi fázami: od plytkého cez stredne hlboký až hlboký spánok a jedna fáza cyklu sa ukončuje tzv. REM spánkom. Každú fázu charakterizuje určitá frekvencia elektromagnetických vĺn nášho mozgu – v spánkovom laboratóriu napojený na množstvo “káblov” na našej hlave by sme bezpečne a jednoznačne zistili, či spíme a ak áno, aká fáza spánku to je.

V jednotlivých fázach spánku sú prítomné rôzne typy vĺn: pri hlbokom spánku pomalé (delta vlny), pri REM spánku kedy sa nám zvykne snívať, sú vlny naopak pomerne rýchle. Vyskytujú sa aj rôzne typy vĺn súbežne. Pri paradoxnej insomnii prichádza k abnormalitám v tomto procese, ktoré naše vnímanie vyhodnotí ako bdenie, pričom spíme.

Náš mozog si “všimne” hlavne tieto “bdelé vlny” a posunie nám to ako informáciu, že sme hore – táto informácia je však falošná.

Tak koľko vlastne naspíme?

Zároveň platí, že niektoré nočné bdenia sú samozrejme reálne. Počas noci sa nám môže diať súbeh reálnych bdení i týchto falošných. Nový poznatok o tom, že možno nie vždy sme v noci reálne hore, prináša aj dobrú aj nepríjemnú správu: nepríjemnú na prvé počutie v tom, že sa nemôžeme oprieť vždy o to, čo vnímame (cítime) a stojíme tak na tenkom ľade, čo je a čo nie je pravda – veriť vlastnému úsudku a vnímaniu, či nie?.

Dobrá správa nasleduje v tom, že ak sme mali za to, že napr. spíme len 4 hodiny denne v priemere, odteraz vieme počítať s informáciou, že možno reálne naspíme o 1 – 2 hodiny viac. Prinesie to úľavu a menej obáv do každej ďalšej noci, čo zníži úzkosť z nespavosti a spätne pripraví pokojnejšie noci aj bez významného iného zásahu či liečby. Pacienti pre potvrdenie alebo vylúčenie tohto stavu vedia absolvovať polysomnografické vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.

(Zdroje: štúdia Dr. R. Jasor et al. podhodnotenie o 1 – 1.5 hodiny, 2012, štúdia Dr. M. Perlis et al – podhodnotenie priblžne o 1h. 2001, štúdia Dr. A. Spielman et al. 1987 – podhodnotenie o 1.5 – 2h, štúdia Lemola et al. 2023 – podhodnotenie spánku o 45 – 90 min, nadhodnotené bdelé okná, štúdia Harvey et al. 2022 – podhodnotenie dĺžky o 1 h, nadhodnotenie bdelých okien o 2 – 3x za noc), všetky štúdie preukazujú efektivitu terapie KBTI pri riešení, ako hlavné príčiny paradoxnej i. uvádzajú o.i. nesprávne spánkové presvedčenia, úzkosti, depresiu, emocionálne prežívanie a.i.)