Vek 1 – 3 roky nie je len obdobím vzdoru. Máme v ňom získať vôľu, silu nevzdávať sa

Prvý rok života formuje naše vzťahy, odvahu aj pocit bezpečia. Druhé obdobie života (1 - 3 roky) prináša podľa psychológa Eriksona súboj medzi autonómiou (samostatnosťou) a hanbou. My rodičia preň máme oveľa známejší názov: obdobie vzdoru. Dieťa na jednej strane objavuje, čo všetko dokáže samo. Zároveň však naráža na prvé pravidlá a zákazy, ktoré ešte nechápe.

Dieťa vo veku 1 - 3 roky: vníma, pozoruje, učí sa

V tomto veku dieťa citlivo vníma, ako na jeho snahu reagujeme. Podľa psychologičky Anety Langrovej nie je podstatné len to, čo dieťaťu zakazujeme, ale najmä ako to robíme. Ak mu zákazy vysvetľujeme pokojne a s rešpektom, dieťa sa učí, že pravidlá sú tu pre bezpečie. Ak však naráža na krik a tresty, učí sa strachu.

Prečítajte si aj:

Dôvera začína v náručí: čo si z prvého roka života nesieme do dospelosti

Kde sa berie hanba a pocit neschopnosti

Na budúci vývoj dieťaťa pôsobí deštruktívne, ak rodičia jeho prvé pokusy o samostatnosť kritizujú. Ak sa hnevajú, lebo je pomalé, dávajú mu najavo, že je neschopné, nešikovné. Dieťa o sebe začne hlboko pochybovať. Namiesto hrdosti na to, že „niečo dokázalo“, si dieťa odnáša pocit hanby – pocit, že je zlé, nemožné alebo že je prekážkou.

Ak dieťa v tomto období namiesto podpory zažíva len trestanie, odnáša si do ďalšieho života bolesť, strach a hlboký pocit neschopnosti. V dospelosti:

• Rýchlo vzdáva nové veci a odkladá rozhodnutia - avšak nejde o lenivosť, ani o nedostatok disciplíny. Často ide o starý obranný mechanizmus, ktorý kedysi chránil dieťa pred kritikou a odmietnutím.
• Človek nezažíva obyčajné sklamanie z neúspechu. Má pocit, že zlyhal on sám. Radšej rezignuje, než skúsi ďalší pokus.
• Bojí sa urobiť chybu, pretože každá chyba sa javí ako dôkaz vlastnej neschopnosti.
• Príliš sa spolieha na názory druhých, radšej sa prispôsobí ostatným, pretože je to bezpečnejšie.

Čo získame, ak touto fázou prejdeme úspešne?

Ak má dieťa vytvorené doma bezpečné a rešpektujúce prostredie, ktoré mu pomôže zvládnuť túto fázu, získa cnosť, ktorou je Vôľa. Je to sila nevzdávať sa, skúšať veci znova, usilovať sa a nerezignovať pri prvom neúspechu.

Eriksonova „vôľa“ neznamená tvrdohlavosť ani silnú disciplínu. Skôr ide o vnútorné presvedčenie: „Môžem konať podľa vlastného rozhodnutia a zvládnem aj to, že nie všetko vyjde dokonale.“

Dá sa vôľa získať aj v dospelosti?

Erikson síce tvrdil, že základy vôle vznikajú medzi prvým a tretím rokom života, zároveň však zdôrazňoval, že vývin človeka pokračuje počas celého života. Žiadne štádium nie je navždy uzavreté. To, čo sme ako deti nezažili, môžeme postupne dopĺňať novými skúsenosťami.

Tak ako sa vôľa formovala vo vzťahu s rodičmi, môže sa obnovovať aj vo vzťahoch v dospelosti. Keď máme pri sebe ľudí, ktorí podporujú našu samostatnosť, neponižujú nás za chyby, rešpektujú naše rozhodnutia, postupne sa učíme veriť vlastnej kompetentnosti.

Inzercia

Niekedy sa vôľa buduje len pomaly, cez desiatky malých skúseností, ktoré človeku postupne ukazujú, že už nie je tým bezmocným dvojročným dieťaťom, ktorého hodnotili iní. Môže skúšať, rozhodovať sa a robiť chyby bez toho, aby z nich vyvodzoval záver o svojej hodnote.

Preberme rolu dobrého rodiča

„To nezvládneš,“ „Zase si to pokazil,“ alebo „Radšej to ani neskúšaj.“ Tieto sebakritické vety, ktoré nám idú v hlave automaticky a paralyzujú nás, potrebujeme nahradiť súcitom.

Znamená to začať k sebe prehovárať tak, ako by ste hovorili s malým, vystrašeným dvojročným dieťaťom.

Namiesto: „Ty si neschopný,“ - „Je v poriadku, že to nevyšlo na prvýkrát. Učím sa. Som na seba hrdý, že som to vôbec skúsil.“

Opakovane si potrebujeme vytvárať malé skúsenosti typu:

• rozhodla som sa,
• vyskúšala som,
• nebolo to dokonalé,
• ale zvládla som to.

„Nepodarilo sa mi to“ neznamená „som neschopný človek“.

V období autonómie sa dieťa učí: „Môžem mať vlastný spôsob.“ V dospelosti sa to môže prejaviť otázkou:

• Čo chcem ja?
• Ako by som to urobila ja?
• Čo si vyberám ja, aj keď ostatní nesúhlasia?

Každé takéto rozhodnutie posilňuje pocit vlastnej autonómie.

Získať vôľu v dospelosti znamená prevziať zodpovednosť za svoje sebahodnotenie. Už nie ste dieťaťom, ktoré je odkázané na verdikt rodičov. Vy sami ste dnes tým dospelým, ktorý môže rozhodnúť, že urobiť chybu je bezpečné a že vaša hodnota nezávisí od toho, či je všetko dokonalé.

Prečítajte si aj:

Erikson: V každom období života máme úlohu, ktorú musíme zvládnuť