Vždy som si to predstavovala, že to bude také pekné, ako budeme celá rodina spoločne raňajkovať a potom budeme leňošiť a pozerať spolu rozprávky….HOVNO!
Nielen v sobotu, ale počas celého víkendu mám pocit, že som neustále len nahnevaná…čo nahnevaná…stále som NASRATÁ (ach jo, to je to správne slovo) a ziapem – po deťoch, aby si upratali, stoličky, stoly, ostatné svoje veci po byte, aby niekto išiel von so psom, potom aby sa učili, aby mi ukázali úlohy a zošity, ale medzitým pípa práčka, tak na to zabudnem…
Potom zabudnem aj na práčku, lebo sa práve hádajú deti, alebo sa hádame my s mužom, kto čo mal – nemal, urobil – neurobil.
Veľký like – skvelý pár
Po mužovi ziapem teda tiež, lebo ten ma štve vlastne zo všetkých najviac, pretože sa správa ako môj bratranec, ktorý u nás prespáva a nič sa ho netýka.
Pomaly každý víkend (keď je náhodou doma) mu okrem iných výčitiek oznámim, že teraz sa už ale NAOZAJ s ním chcem rozviesť a nech to teda nejako vymyslí, že ako to spravíme.
Ako reakciu na toto UJDE….zoberie deti radšej rýchlo do kina, aby mne nemusel odpovedať a s nimi sa učiť……Ešte predtým si však stihneme navzájom šťavnato vynadať. Veľký like, skvelý pár! Ups…presne toto ale nie je vhodné na facebook…
Jedno zlyhanie za druhým
Pokiaľ som na prechádzke s menšími deťmi vonku, najstaršie dieťa samo upečie koláč, pretože akosi som ho fakt nestihla urobiť s ňou. Som zahanbená.
V nedeľu večer už však opäť kričím na prostredné dieťa, ktoré si znovu nepamätá, čo sme sa naučili poobede a asi za to chúďa ani nemôže, ale mňa to neskutočne vytáča.
S pohárom červeného vína si sadám k počítaču, aby som spravila zameškanú robotu z konca týždňa a plačem nad sebou, aká som hrozná matka.
To nevadí mami
Prostredné dieťa, rovnako urevané, prichádza za mnou pýtať si kvapky do nosa a ja svoje slzy ani neskrývam. Ospravedlňujem sa jej, že som na ňu tak kričala a ona ma objíma a hovorí mi, že „To nevadí mami“….ale ja viem, že to vadí.
Tak plačeme chvíľu spolu v objatí, do toho muž práve prichádza z fitka (on nejakým zvláštnym spôsobom vie byť pánom svojho času) a nechápavo na nás dve hľadí…radšej berie psa von a na nič sa nepýta.
Nakoniec, on sa vlastne skoro nikdy na nič nepýta, ale nie preto, že by mu to všetko bolo jasné.
A tak, na konci tohto príšerného víkendu rozmýšľam, s akou energiou vlastne v pondelok ráno vstanem, čo zase deti dostanú za známky, ako zvládnem ďalší deň so všetkým, čo ma čaká, kedy sa vlastne naozaj odhodlám sa rozviesť a či mi to na niečo bude…
Prichádza fáza “keby” : mala som si vziať Hufnágela a nie tohto s funkciou “spolubývajúci”, možno som sa mala viac venovať kariére, charite, pestovaniu bonsajov alebo niečomu, čo by som nemusela až tak fatálne pokaziť, ako sa mi to podarilo ako manželke a matke.
Vôbec neviem, ako to spracovať a ani nemám veľa času! Veď o pár dní je tu kurnik ďalší víkend!!!!
(82 hlasov, priemerne: 4,51 z 5)
Loading...
Je to tehotenstvo alebo predmenštruačný syndróm (PMS)? 6 hlavných rozdielov
Keď si dieťa cmúľa palec
FNsP J.A. Reimana Prešov - Monoblok
Separačná úzkosť
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Presne vsetko tak aj ja… trefne…aj u nas…vikend za mnou a ja unavena…ale sto bodov ti posielam
Ďakujem za úprimnosť.
…ale v tom “príšernom” víkende bolo aj objatie s dcérkou a to je krásne…
Chápem, že nezvládaš. ale musíš si to celé preorganizovať. Tvoj muž už zrejme aj rezignoval, tak radšej uteká preč. A to nie je správne, že keď Ťa vidí, radšej ide preč. Si unavená z práce, z detí, celá domácnosť na Tebe. Ale rozvod si premysli. Potom to bude ešte horšie. Budete sa hádať o deti a už sa ani v tých dverách nezjaví. Budeš na všetko sama.
Ahoj. Som vydata 8 rokov. Chcem povedat, ze moje manzelstvo som bolo pre mna v prvych rokoch uplnou nocnou morou a kazdodenne prezivanie bolo na nekonecne mile vzdialene od toho, co som si vysnivala. Nechcem o to tom pisat, lebo toto sa tazko zdiela a nebudem Ta tym zatazovat. Dnes mame 7 rocneho syna. Moj manzel ani teraz v domacnosti nepomoze vobec s nicim. Prve roky som sama upratovala a robila som si vycitky, ked vsetko nebolo tip-top. Teraz, ked je drobec starsi, celkom jasne si uvedomujem, ze synovi nechcem ani NESMIEM odovzdat model, ze muz prichadza domov len ako do hotela. Nie len vyhody a dobra, ale druhou stranou tej istej mince su aj povinnosti vyplyvajuce z uzivania bytu, domacnosti… Toto je teoria, ale pravda je taka, ze cloveka neprinutis pomahat, ak sam nechce… No ja som sa casom naucila, (ale len asi pred dvoma rokmi) a dovolim si v sobotu polezat v posteli do pol dvanastej, kym si neoddychnem. Potom vstanem a pripravujem JEDNODUCHY a ZDRAVY obed. NAJVIAC mi pomohlo, ked som si povedala, ze NEMUSIM, (LEBO MA TO PRISERNE ZVAZUJE) BYT OTROKOM domacnosti. Moje byvanie sluzi mne. S manzelom sa NEHADAM. Sama si planujem program s drobcom. Ty si bol v posilke, teraz sa ja idem prejst von na vzduch, atd. Aj ja to potrebujem. Manzel urcite nie je stredobodom mojho osobneho vesmiru. (Logicky ani nemoze byt.) Drzim TI palceky.
Adika, to si super napísala a výstižne !! Presne tak to má byť. Ak nemám poriadok, nemám, veď nemusí sa všetko lesknúť a chlap to má aj tak u riti. S prepáčením. Načo im otročiť, keď si to aj tak nevážia. Ale klobúk dole pred tebou, ako sa snažíš vychovať svojho syna, aby nebol obrazom svojho otca.
Ale chcem sa opýtať, takže stále to trvá, že manžel Ti nepomáha?
A ruku na srdce, je to aj tvoja vina, že na začiatku si ho obskakovala a on si potom chudáčik zvykol, že nemusí absolútne nič robiť, len o seba sa starať? Alebo od začiatku bol taký, že sa nechcel zapojiť do domácnosti? Mamička musí byť na neho hrdá
Pozname… cely tyzden sa tesim na vikend a potom sa cely vikend tesim na pondelok, ako si konecne v praci oddychnem 🙂 Chlapa som zacala zapajat do domacich prac tak, ze som sa systematicky tvarila, ze niektore veci su jeho starost. Napr. spinaveho riadu som sa ani nedotkla, aj ked to trvalo 2 tyzdne, ale potom ked uz ozaj nemal z coho jest, pit, tak to umyl (po 5 mesiacoch tohto rezimu zazracne nasetril na umyvacku a dokazal na nu najst miesto). Ked doperie pracka, tak vylozim pradlo do kosa a ten prinesiem na manzelove miesto na gauci – netreba mu uz ani nic hovorit. Ked sa pytal co je na obed, veceru – tak som odpovedala protiotazkou Co si navaril? Co si nakupil? Nic? tak nic – deti dostanu musli, ja vyzeriem tajnu zasobu cokolady a chlap sa moze ist past. A predstavte si, stacilo par tyzdnov a uz vola cestou z roboty, ci netreba nakupit. Minimalne 2x do tyzdna cez prac. dni idem vecer niekam prec a len mu to oznamim, potom sa musi postarat o vsetko vratane mojich nenavidenych domacich uloh. Cez vikend sa ho len opytam, ci maju deti uz ulohy napisane, akoby to bola jeho robota. Zehlicku vytiahnem 2x za rok – kvoli sebe. Ak potrebuje nieco ozehlit tak mu len oznamim kde je zehlicka. Chce to obcas pevne nervy, moji rodicia boli dlho zhrozeni ako to u nas vyzera, ale uz aj moja mama zacina uznavat ze mam pravdu a ze chlapa treba naucit aby tie prace robil sam.
Teraz sa snazim zapajat do domacich prac aj deti, takze vikendy riesim takto: v piatok vecer napisem zoznam vsetkych prac, ktore bude treba cez vikend spravit, ale naozaj komplet – nic naviac sa nerobi. Kazdy si moze vybrat, ktore prace spravi a za tie je zodpovedny, niektore prace mozu robit dvaja. Ale kazdy si musi vybrat rovnaky pocet (ideme dokola, kazdy si vyberie jednu a zapise sa ku nej, az kym sa vsetky prace neminu). Nerobim vobec nic, co nemam na zozname oznacene ako svoju robotu. Zatial nam to funguje velmi dobre.
Alica, urcite si so sebou spokojna, ze si toto dokazala. Ale aby sa toto podarilo, je potrebne mat aj chlapa, ktory je ochotny a schopny sa takto “ohnut”…
A este vysvetlenie – moj muz nema problem urobit robotu (pradlo, riad, povysavat…), len mu to musim povedat. Skor ma stve, ze to treba povedat, ze to nevidi, ale chapem, ze muzi maju inak nastavene zmyslanie ako zeny. A co ma strasne mrzi je, ze tym, ze byva vacsinu casu v praci, tak ako keby nevedel byt s detmi… A co je pre mna nepredstavitelne, to je tvoj posledny odstavec, ale predpokladam, ze mas vacsie deti ako ja
Sisa – ano, je pravda ze niektori chlapi su tak odolni, ze by sa asi nepreucili. Sama som kvoli tomu zrusila dve vazne znamosti, jednoducho sa mi v tomto smere nepozdavali. Ale to musi zena hned od zaciatku mat jasno v tom, ake su jej hranice, co chlapovi uz nebude tolerovat. U nas doma to fungovalo tak, ze otec nerobil vobec nic a mama vsetko, a ja som velmi dobre vedela hned odmalicka ze toto nechcem. Takze od zaciatku spoluzitia s chlapom som si na to davala velky pozor. Ak zena chlapa najprv 5, 10 rokov obskakuje a potom jej to zacne liezt na nervy, tak si uz nesie nasledky svojho zleho rozhodnutia – akeho chlapa si vybrala a aky pristup zvolila od zaciatku. Nase deti maju 7 a 9 rokov, domacim pracam ich ucim odmalicka a nerozlisujem ci to robi dievca ci chlapec, obaja musia robit vsetko.
No Alica, si perfektná ženská!! Z Teba by si mali brať všetky ženy príklad 🙂
ach presne a vystihuje a ja som bola v tom ze sa takto citim iba ja opustena matka dvoch uzasnych chlapcov, ktorych vychovavam uplne sama bez pomoci starych rodicov,alebo ich otcov.
snazim sa zarobit dostatok penazi na najom a kupit detom potrebne veci, kedze oteckovia neprispievaju, a potom ked su vecer doma zo skolky alebo … ano tie prekliate vikendy na nich navrieskam a potom so slzami v ociach a vycitkami v dusi sedim pri pocitaci a rozmyslam ako dalej ….
aka som to ja vlastne matka , ci som nou vobec mala byt …….
Na čo ste s takými blbmi, čo doma nehnu prstom? Od koho si tie deti majú brat príklad? Od lenivca čo žehli gauč?