Máme tu generáciu mamičiek, ktoré prijali šatkovanie ako dobrý životný štýl. Je to ekologické, spája sa s pojmami ako kontaktné rodičovstvo, to najlepšie pre dieťa, po vzore prírodných národov, veď matka a dieťa patria k sebe, o tom by nemala byť žiadna pochybnosť.
Alebo by predsa len bola?
K tejto téme ma priviedla fyziterapeutka – Monika Šrenkelová.
Hneď úvodom – prečo si Monika dovolí povedať nahlas niečo, čo dnes pobúri väčšinu mamičiek?
Zo skúsenosti. Monika Šrenkelová vyštudovala fyzioterapiu. Pracovala v nemocnici na Klinike balneológie a liečebnej rehabilitácie, viedla kurzy pre budúce mamičky a cvičenia na fit loptách.
Odkedy je sama dvojnásobnou mamou (jedno dieťatko rodila v Kanade, jedno na Slovensku), vedie ako fyzioterapeut vlastné kurzy , ktoré pomáhajú mamičkám po pôrode. Najmä s „bruchom.“ O jej prednášky a kurzy je veľký záujem po celom Slovensku i v Čechách. Lebo… má výsledky.
Ako je to s t ými bruškami, ktorých sa po pôrode nevieme zbaviť?
Diastáza je r ozostúpenie priameho brušného svalu. Ako bábätko počas tehotenstva rastie, ľavá a pravá strana sa oddelia a vytvorí sa medzi nimi medzera. Ak je väzivo oslabené a málo elastické, po pôrode sa nedokáže vrátiť do pôvodného stavu.
Foto: www.rehabwomen.sk
Takže po pôrode nám zostáva nepekné – trčiace brucho
Žial, neriešime len estetickú záležitosť. Je to záležitosť všetkých svalov brucha a tie sú spojené aj so stabilitou chrbtice. Ak jedno nefunguje správne, musí jeho úlohu suplovať iný segment. Nastáva tak svalová dysbalancia, pretože všetko je prepojené so všetkým.
Diastáza má veľký vplyv na našu stabilitu trupu, na postavenie chrbtice, na sklon panvy, na funkčnosť a hustotu svalov, na našu pohyblivosť v kĺboch, naše dýchanie, panvové dno a dokonca aj na ploché nohy.
Vznikajú chybné pohybové stereotypy, s čím súvisí mnoho ďalších zdravotných problémov, napr. bolesti chrbta, bolesti hlavy, inkontinencia, bolestivá menštruácia, bolesti pri pohlavnom styku.
Foto zdroj: Monika Schrenkelova
Vedieš kurzy, na ktorých učíš mamičky, ako sa dostať späť k peknému brušku
Popôrodnej diastáze, resp. náprave popôrodnej diastázy sa venujem už niekoľko rokov a za ten čas mi prešlo rukami viac ako 3000 žien . Riadim sa teda vlastnými skúsenosťami z mojej vlastnej praxe.
Situácia v tomto smere je naozaj viac ako strašná. Mladé ženy po pôrodoch majú vážne funkčné problémy. Neviem kedy a ako sa to celé šialenstvo so šatkovaním spustilo.
Šatkovanie a veľké brucho? Má to teda súvis?
Ak sa bruško po pôrode samovoľne sťahuje cca 3 mesiace, ale mamička šatkuje, tento proces sa zastaví a dutina brušná bude zafixovaná v nesprávnom postavení. Svaly chrbta nemajú oporu v brušných svaloch a nastáva svalová dysbalancia. Zvýrazňuje sa hrudná kyfóza a mení sa aj postavenie panvy, teda aj bedier, kolien a samotnej nohy.
Mamička nie je stabilná v trupe, organizmus zapája kompezačné mechanizmy, do chvíle, kým nepríde bolesť. Bolesť je prvý signál toho, že niečo nerobíme správne…
Foto: Monika Schrenkelová
Väčšina mamičiek u mňa v kurze má problémy aj so zažívaním, s perilstatikou, ale aj s migrenóznymi stavmi, ktoré môžu mať súvis i so šatkovaním.
70% žien má umbilikálnu herniu a väčšia polovica z nich rodila sekciou. Toto všetko mi napovie, že bruško nie je v poriadku.
Samotná diastáza je locus minoris prednej brušnej steny, to znamená miesto oslabenia a teda miesto ohrozenia. Všetky daľšie zásahy ju ešte oslabia. Dlhodobé šatkovanie tento stav zhoršuje, pretože bruško sa mamička musí naučiť ovládať sama a spevniť ho vedomo. Ale to je proces, ktorý je potrebné dostať do podvedomia.
Niečo o tvojom cvičení
S diastázou sa dá pekne pracovať, aj veľa rokov od pôrodu. Vytvorila som si špeciálnu metodiku a nazvala ju Correct Body Systém , dosahujem tak veľmi pekné výsledky.
Je to komplexná rehabilitácia a zahŕňa hlavne zmenu nesprávnych pohybových stereotypov, uvoľnenie skrátených svalových skupín a naopak, posilnenie oslabených svalov, aktivovanie hlbokého stabilizačného systému, pričom pracujeme so svalmi panvového dna, spevňujeme uvoľnenú brušnú stenu, aj keď nie je prítomná popôrodná diastáza, ale to všetko pomocou nácviku bránicového dýchania.
foto zdroj: Monika Schrenkelova
Ak ale mamička nevie, že má diastázu a v snahe „zhodiť“ z bruška začne cvičiť a bude nesprávne zaťažovať svaly brucha, môže si len ublížiť. A bohužiaľ bruško sa nestiahne..
Koľko nosiť, koľko nie? Máš „recept“ na správnu nosičskú životosprávu pre ženské telo?
Ak používame nosenie len na presun z bodu A do bodu B v trvaní max. hodinu –dve denne, je to v poriadku…ale viac ako tri hodiny a nonstop je veľmi zlé.
Šatkovanie z pohľadu di eťaťa. Malo by mať tiež výhrady?
Všade sa dočítame len o pozitívach šatkovania, ale pozrime sa aj na druhú stranu tohto tzv. boom. Poloha dieťaťa, kde nohy sú vo výraznej abdukcii – záleži aj od morfologie mamičky, nedovolí dostatočne aktivovať svaly okolo bedier a už skoro vôbec nie bruško.
foto: shutterstock
Chrbátik je skoro zaťažený vo vertikále a tým sa zvýrazňuje kyfóza. Tiež je treba zdôrazniť, že bábätka dýchajú bruškom len do 6. mesiaca, čo v tejto polohe je obtiažne. Ale hlavne svaly (a tam patria aj svaly brucha) sa nemajú kedy aktivovať.
Čoho dopad uvidíme už v puberte, kde sa čím ďalej tým častejšie diagnostikuje juvenilná skolióza a áno – aj diastáza svalov brucha.
Prečo majú dne s ženy po pôrodoch takéto problémy? V minulosti to tu tak často nebolo. Alebo áno, len sme to neriešili?
Dnešná doba je veľmi pretechnizovaná, máme veľa technických vymožeností, ale tak, ako sme teraz vzdialení od vlastného tela, tak to nebolo nikdy. V minulosti sme sa oveľa viac hýbali, bolo viac pohybu, ľudia chodili väčšinou pešo a nevozili sa autami.
V škole bola telesná výchova a takmer všetky deti športovali. Dnes je to veľmi slabé. Deti veľa sedia v škole a potom zase doma pri počítačoch.
Generácia týchto detičiek bude na tom naozaj zle, ked sa nespamätajú ich rodičia TERAZ. Počnúc tým šatkovaním.
Za zaujímavý rozhovor ďakujem Monike Šrenkelovej z Rehabwomen.com
Loading...