Vtipov o svokrách je hádam až priveľa. Niekedy sa mi zdajú až príliš kruté. Také ale vedia svokry niekedy byť.
- Moja svokra mala kľúč od nášho bytu a vstupovala doň, aj keď nebol nikto doma. Vždy som mala zlý pocit, že sa nám hrabe vo veciach…
- Moja svokra zvykla volať manželovi každý deň a kontrolovala, čo som varila a či mu chutilo. Istý čas mu dokonca nosila tajne jedlo do práce.
- Moja svokra núti naše dve deti jesť u nej iba nad drezom v kuchyni, aby jej náhodou nenadrobili na stole.
- Moja svokra k nám chodí každú nedeľu. Nemôžeme si urobiť program, niekam ísť, ani pozvať známych na návštevu. Nedele skrátka patria svokre.
Sú vám niektoré z týchto výrokov povedomé? Tiež vás trápia podobné problémy? Čo robiť, keď zistíte, že ste si spolu s manželom zobrali aj jeho „otravnú“ matku?
Dohodnite sa na hneď začiatku
V prvom rade si treba uvedomiť, že na vlastnú rodinu je každý citlivý. Ísť preto s manželom do otvoreného konfliktu kvôli jeho mame sa zväčša nevypláca. Oveľa lepšie je dohodnúť sa. A najlepšie hneď na začiatku.
- Vyjasnite si s manželom hneď na začiatku manželstva, do akej miery budú vaši rodičia vstupovať do vášho súkromného života.
- Ak im dávate kľúč od bytu, jasne definujte, za akým účelom ho dostávajú (pre istotu, ak sa vymknete, kvôli polievaniu kvetov, keď ste na dovolenke, atď.).
- Svokrovci a ani vaši rodičia by do vášho bytu nemali vstupovať bez vášho vedomia. A už v žiadnom prípade by nemali vo vašom byte čokoľvek robiť (upratovať, prezerať, premiestňovať). Samozrejme, ak ich o to vopred nepožiadate. V prípade, že sa tak stane, poproste svojho manžela, aby svojim rodičom vysvetlil, že si to obaja neželáte. Ak sa jedná o vašich rodičov, je to samozrejme na vás.
- Ak s vami trávia svokrovci či rodičia viac času, ako je vám príjemné, skúste im napríklad povedať, že na budúcu nedeľu (kedy by zaručene znova prišli) už máte nejaký program (návšteva kina, známych atď.) Nenápadne im tak dáte najavo, že s ich návštevou nepočítate.
Keď diplomacia zlyhá
Ak zlyhajú všetky diplomatické možnosti riešenia, zavolajte svoju svokru na kávu a vysvetlite jej osobne, že si ju veľmi vážite a rešpektujete, ale na druhej strane by ste si priali viac súkromia s vlastnou rodinou. A dúfajte, že to pochopí.
Niekomu sa možno takéto riešenie bude zdať „surové“. Žiaľ, stále nájdeme mnoho mamičiek, ktoré sa nedokážu zmieriť s tým, že v živote ich syna je na prvom mieste iná žena a vedú s ňou tajnú vojnu. Ak je taká práve tá vaša svokra, nezávidím vám. Ale dobre radím: dohodnite si pravidlá hneď na začiatku. Nenechajte nikoho zasahovať do vášho manželstva. Ani vlastných rodičov, ani svokrovcov.
Krehké vzťahy, úloha manžela
Dôležitú úlohu v spokojnom súžití vás a svokry zohráva váš manžel. Poproste ho, aby tieto citlivé záležitosti so svojou mamou vybavil. Od neho to príjme lepšie.
Vzťahy v rodinách je treba riešiť opatrne. Treba si dávať pozor na tón a na obsah toho, čo hovoríme. Každá zle vyslovená veta môže spôsobiť niekoľkoročné odmlčanie sa jednej zo strán. Ak máte problém s manželovou matkou, buďte trpezlivá, ale dôsledná. Len tak si zabezpečíte dobré rodinné vzťahy a dobrú svokru.
Dobrú svokru treba odmeniť!
Na záver mi nedá nenapísať, že je stále viac a viac rodín, v ktorých sú vzťahy výborné. Svokrovci pomáhajú deťom, starajú sa o vnúčatá, pomáhajú finančne. Svokry už dávno nie sú tie „bosorky“, s ktorými sa nedá vydržať, ale úžasné náhrady mám, na ktoré sa dá spoľahnúť. Vyjadrite im niekedy vďaku za to, čo pre vašu rodinu robia. Kúpte kvety, pozvite na kávu či do divadla. Zaslúžia si to.
Autorka je riaditeľkou agentúry Empathy a má niekoľkoročné skúsenosti s poradenstvom pri problémoch v medziľudských vzťahoch. Agentúra Empathy sa tiež venuje personálnemu a organizačnému poradenstvu: www.empathy.sk.
Foto: www.sxc.hu
—Ísť s manželom do otvoreného konfliktu kvôli jeho mame sa zväčša nevypláca.—
Tak toto u nás platí na 100%!!! Aj keď ma manžel veľmi ľúbi, svoju mamu ešte viac..Vždy má svokra pravdu, vždy vie všetko lepšie, len ona má skúsenosti, len ona je dokonalá a ja ju vraj “neviem pochopiť, lebo chúďatko mama..”
moja svokra mi lezie na nervy odkedy sa nam narodil syn.ona nepracuje, nema co robyt a tak nezije svoj zivot ale nas, navyse byva od nas 5 min! zo zaciatku to bolo hrozne,skoro kazdy den vyvolavla, ci je vsetko v poriadku, ci nieco nepotrebujem, ci sa na maleho moze prist pozriet… pritom som doma este ledva existovala, chodila si kazdu chvilu sprchovat rany po porode a “vetrala” ubolene bradavky….treaz je uz lepsie,no ajtak mam pocit, ze sa s nou musim o mojho syna delit, je z neho uplne sialena, bola by spokojna,keby som k nej chodila s malym kazdy den, niekedy mam pocit, ze ma nenecha zit…, vo mne to uz prerastlo do takej averzie, ze niekedy sa len tazko ovladam,pricom v tej chvili nerobila nic zle,len je prilis starostliva na co ja nie som zvyknuta 🙁
Aj ja súhlasím.Svokra bola zo zaciatku mila.Rozumeli sme si.Ale zacina mi poriadne liezt krkom.Ona vie vsetko najlepsie a hroza ked jej protirecim.Ved aj susedia davaju malemu to a ono a preco ja nie a ona to tiez niekde citala.A muz?Rezignovane tomu prihliaza.
Baby, ak ste si zobrali ‘mamankov’ tak ratajte s tym ze jeho laska k mame vasu nikdy nedosiahne. S vami sa [‘utaboril, ale srdce ma u mamy.
….ta moja je asi z ineho sveta, alebo co 🙂 byvame s manzelom a detmi u svokrovcov, ale nase domacnosti su oddelene. (samostatny vchod, kupelna, wc, kuchyna…) je “u nas” denne. pomaha mi na poziadanie aj s detmi, aj ked prave nestiham uvarit, alebo si potrebujem odskocit do obchodu. je pravda, ze ma odlisne nazory na niektore veci, aj si povie…ale nepretlaca ich nasilu. ked sa jej nieco nepaci, jednoducho odide dole a o par minut sa vrati “vyvetrana”. skratka, necha nas a hlavne mna, zit po svojom. aj manzel je super. ked sa hadam so svokrou a on ma rovnaky nazor ako jeho mamicka, tak to nikdy, ale fakt nikdy neriesi pred nou. posle ju kludne dole vychladnut a mne az potom povie, co si mysli. nikdy nie pred nou. tiez nema problem jej kedykolvek opatovne vytycit hranice, ak sa ich pokusi nerespektovat. ale opat nie zas predo mnou. zajde za nou a bezo mna to da zas do poriadku. moja svokra je vsak super. da s nou normalne pokecat a od zaciatku si s nou aj tykam. niekedy mam pocit, ze s mojou vlastnou mamou by sa nam dak dobre nebyvalo ako s nou.
Že vraj neexistuje svokra “BOSORKA”? Omyl!Moja je poriadna a to je ešte pekný výraz. Ja som so svojou svokrou vychádzala fantasticky,len do dňa našej svadby. Presne vtedy sa kvôli jedinej hlúposti urazili spolu so svokrom a od toho večera ma začali ignorovať. Keď k nám prišli na návštevu, vôbec so mnou nikto nehovoril akoby som neexistovala. S manželom sme sa kvôli tomu hádali , lebo som im podľa neho krivdila. Potom si toho všimli aj moji rodičia, no to už nebolo neúnosné. Upozornili na to manžela a ten poprosil rodičov, aby svoje správanie vysvetlili. Nikto z nich mi to po viac ako troch rokoch nevysvetlil. No môj manžel si konečne zložil ružové okuliare a uvidel skutočnú pravdu. Jeho rodičia u nás neboli 1,5 roka, takže kašlú nielen na mňa ale aj na svojho syna a ich vnučku. Pre nich je jednoducho neprípustné, aby sa niekomu ospravedlňovali za svoje chyby,každý ich musí rešpektovať. No to je len ich sen, ani my si nedáme skákať po hlave a riadiť si život podľa nich, nepovedať niečo, čo im nevyhovuje. Oni sa jednoducho nedokážu prispôsobiť nikomu a nech si nikto nedovolí protirečiť im. Svokra si myslela, že jej syn bude robiť to, čo chce ona. Manžel sa zmenil v tom, že konečne pochopil, kto je v jeho živote najdôležitejší. Jeho manželka a dcérka. Netreba sa preto báť povedať pravu aj keď je krutá a je pre svokru. Nech si konečne aj ona uvedomí, že jej syn sa oženil, má svoju rodinu a ona mu do života nemá čo kecať. Ak vám záleží na manželstve, nedajte sa BOJUJTE!
Dúfam, že ďalšia téma bude Keď sú v manželstve traja – 4.časť M a t k a
Mať dobrú svokru je už dnes asi prepych.Som vydatá 12rokov a žijeme spolu s manželom a našimi 3deťmi v spoločnom rodinnom dome spolu so svokrovcami.Svokra celý život nikde nepracovala-vraj pre nejakú nervovú poruchu,ktorú nikdy nemala potvrdené žiadný lekárom.žije sa nám spolu všelijeko-obyčajne musím všetko prehryznúť so zaťatými zubami.Vidí mi tak povediac priamo pod každú pokrievku.Vidí kedy kto ku mne príde na ako dlho sa zdrží a kvôli svojím priateľkám som mala už pár konfliktov.Aj keď si myslím.a chválabohu aj môj manžel,ktorý od začiatku drží so mnou,že som starostlivá matka,snažím sa nič neflákať,nikdy pre ňu nebudem dosť dobrá.A tak naďalej dúfame že sa nám raz podarí osamostatniť v bývaní.Hlavne po tom túžia naše deti.Tak nám držte palce
Nuž, ako to tu čítam, tak musím byť veľmi vďačná, že mám svokru, akú mám – naozaj si neviem lepšiu predstaviť. Viem, že svojho syna miluje, je to prvý a najstarší syn, od malička si veľa preskákali po lekároch, ale mňa prijala za svoju dcéru tiež. Aj so svokrom sú u nás tak dva razy do týždňa, svokra učí naše deti na husle a klavír (bola kedysi učiteľkou v ZUŠ), nikdy sa necítim, žeby mi prišla ako inšpekcia do domu… aj keď niekedy máme s mužom rozličné názory, nemieša sa do našich vzťahov. Takú dobroprajnú ženu som snáď ešte nevidela. Pred šiestimi rokmi mala ťažkú autonehodu, vtedy som sa pár týždňov o ňu starala, samozrejme, aj s manželom, čakala som vtedy naše tretie… a hrozne som sa bála, že nám “maminka” odíde… Bolo ju treba síce kúpať i prebaľovať, ale ja by som to vďačne urobila, ako svojej mame… Viem, že nikto tu nebude večne, tento článok mi pripomenul, že nikdy nie je zbytočné darovať kvety, aj len tak, z lásky, aj mimo rodinných sviatkov… Moja svokra vychovala šesť detí, veľmi ju ľúbim a so všetkými manželovými súrodencami máme dobré vzťahy. Naozaj dobrá matka… chcela by som byť aj raz takou svokrou voči mojim nevestám (máme dvoch synov) a zaťom (máme aj dve dcérky 🙂
V príspevku píšete, že láska k mame vašu nikdy nedosiahne a nazývate ich mamankmi a že sa s vami utáboril.Rozumná žena sa so svokrou poradí, čo jedáva najradšej a aspom raz do týžňa mu také jedlo navarí aj ked jej povie, že to ešte nie je také ako varí jeho mama neznamená to urazenie. Na to treba roky skúseností.Lebo od koho sa učí žena-tiež od svojej matky a čo často urazené robievajú-utečú k matke.Ako sa to naučí, tak bude vyzerať aj jej rodina , lebo tábor ten sa dá zbaliť a presunúť, prípadne postaviť na inom mieste. A láska- každá matka a kohokoľvek a nech je akákoľvek , je láskou k matke. A láska k žene – tú si budujte, pestujte a opatrujte.