Sebaobsluha a samostatnosť (čo by dieťa malo vedieť pred nástupom do školy)

Pred nástupom do školy sa u dieťaťa sleduje nielen fyzická, kognitívna a psycho-sociálna zrelosť, ale aj samostatnosť v sebaobsluhe. Učitelia rátajú s tým, že prvák je schopný zvládať bežné úkony bez neustálej pomoci dospelého. Nevyzretosť v oblasti sebaobsluhy, nesamostatnosť môže byť pre dieťa po začiatku školy veľkým problémom.

Nesamostatnosť dieťaťa je v škole problém

Zvládanie bežných zručností v oblasti hygieny, obliekania, stolovania, vedenie k samostatnosti, či zvykanie si na drobné povinnosti uľahčujú podľa odborníkov nástup dieťaťa do školy. Naopak, ak je dieťa nesamostatné, očakáva pomoc, ktorá sa mu však nemusí dostať. Už nie je v materskej škole, kde sa mu venuje viac pozornosti, dohľadu a kontroly.

Také dieťa môže mať pocity bezradnosti, beznádeje, strachu, úzkosti, menejcennosti. Dieťa má ťažkosti alebo nezvláda situácie v šatni, v jedálni, pri prezliekaní na telesnú výchovu. Bojí sa upozorniť, že potrebuje ísť na wc a pod., upozorňujú psychológovia.

Prečítajte si aj

Čo ak dieťa nie je zrelé ísť do školy

Nezrelosť v sebaobsluhe

Odborníčky na školskú zrelosť, Jiřina Bednářová a Vlasta Šmardová, uvádzajú vo svojej publikácii Školská zrelosť tieto možné prejavy nevyzretosti v oblasti sebaobsluhy u dieťaťa v predškolskom veku:

• dieťa nedokáže byť samo zodpovedné za včasné chodenie na toaletu – musí byť vyzývané, kontrolované, iným prejavom môže byť aj to, že dieťa cíti potrebu, ale bojí sa na ňu upozorniť, ísť samo na WC, prípadne nechce prerušiť hru,

• pri a po použití WC treba na neho dohliadať, prípadne mu aj pomáhať s osobnou hygienou,

• nezvláda bežné, veku primerané úlohy, týkajúce sa osobnej hygieny

• nepoužíva včas, správne a samostatne vreckovku

• nezvláda bežné, veku primerané úlohy spojené s obliekaním (poznať svoje oblečenie, vyzliecť sa, obliecť sa, uložiť veci na svoje miesto)

• nezvláda bežné, veku primerané úlohy spojené so stolovaním (nachystať si veci, počas jedenia sa správať slušne, sedieť pri stole, samostatne jesť lyžicou a príborom, spratať zo stola použitý riad, respektívne odniesť ho na určené miesto).

Prečítajte si aj:

Školská zrelosť – čo sú úlohy rodiča, kým pôjde dieťa do školy

Základné oblasti sebaobsluhy, ktoré by malo dieťa vedieť:

1. Samostatnosť v hygiene

• dokáže samo ísť na toaletu (včas upozorní učiteľku, ide samo na WC)
• má osvojené základné návyky súvisiace s používaním WC (utrieť sa, spláchnuť, umyť si ruky),
• vie si samostatne umyť ruky, tvár, utrieť sa, vyčistiť zuby
• spozná, kedy si treba umyť špinavé ruky, ústa
• vie použiť vreckovku, vysmrkať sa a vedieť si utrieť nos,
• zakryje si ústa pri kašli, prípadne zívaní rukou
• neberie si do úst cudzie predmety.

2. Samostatnosť v obliekaní a obúvaní

• pozná svoje oblečenie
• zvládne sa obliecť a vyzliecť (vrátane vrstiev oblečenia),
• vie si zapnúť a rozopnúť gombíky, zips,
• oblečie si tričko správnou stranou, teda rozlišuje medzi prednou a zadnou časťou odevu,
• obracia odev, keď je naruby,
• obuje si topánky a vie rozoznať pravú a ľavú,
• zloží a uloží veci na príslušné miesto,
• vedieť si uviazať šnúrky je výhoda, ale nie je nutná – zvládne to až časť detí.

Prečítajte si aj:

Prečo je pre dieťa dôležité vedieť si zaviazať šnúrky na topánkach

3. Samostatnosť v stravovaní

• vie samostatne jesť lyžicou a vidličkou, správne drží lyžicu, používa príbor
• nachystá si veci na tácku a donesie ich k stolu,
• počas jedla sedí pri stole a správa sa podľa bežných pravidiel slušného správania,
• po skončení jedla odnesie riad na príslušné miesto, resp. odloží zvyšky jedla,
• samostatne si naleje nápoj z džbánu, zo zásobníka,
• vie si otvoriť fľašu, desiatovú krabičku či jogurt,
• používa obrúsok,
• udrží poriadok na svojom mieste.

4. Školská samostatnosť

• dokáže si upratať veci do tašky,
• vie, čo patrí do peračníka, kde má desiatu, kde prezuvky,
• odloží si bundu, čiapku, prezlečie sa do telesnej výchovy.

5. Bezpečnosť a orientácia

• pozná svoje meno, priezvisko, niektoré deti už aj adresu,
• vie povedať, ak mu je zle alebo niečo potrebuje,
• dodržiava základné pokyny učiteľa.

Nebrzdime deti v samostatnosti

Dieťa pomerne zavčasu začína prejavovať túžbu po nezávislosti. Chce veci skúšať, napodobňovať („ja sám,“ „ja tiež.) Podľa odborníčok na školskú zrelosť je užitočné túto tendenciu podporiť a využiť ju k učeniu potrebných zručností. Tým sa vytvárajú aj potrebné návyky v oblasti sebaobsluhy – samostatnosti.

Kedy deti túžia byť samostatné?

• 1,5 – 3 roky („ja sám!“ obdobie)
  Deti objavujú, že sú oddelené od rodiča a chcú robiť veci vlastnými silami – jesť, obliecť sa, skúšať hračky. Typické „Ja sám!“ alebo vzdor, keď im rodič chce pomôcť.
• 3 – 4 roky
  Zvládajú viac úkonov a začínajú sa učiť, že samostatnosť prináša zodpovednosť. Rady ukazujú, čo dokážu („Pozri, viem si obliecť nohavice“).
• 5 – 6 rokov
  Túžba po samostatnosti sa prepája so sociálnym svetom – chcú byť „veľké“ ako staršie deti, mať vlastné úlohy, byť užitočné. Je to dobrý vek na tréning školských zručností.

Chuť k samostatnosti majú všetky deti prirodzene – a rodičia sa často musia viac učiť ustúpiť ako dieťa presviedčať, aby sa učilo samo.

Prečítajte si aj

Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?

Ako rodičia (nevedome) bránime samostatnosti?

1. Prílišná pomoc

• Obliekame dieťa, krájame mu banán, obúvame topánky, hoci by to dieťa zvládlo samo – pretože sa ponáhľame. Alebo preto, lebo je to pre nás jednoduchšie. Dieťa potom stratí príležitosť skúšať.

2. Perfekcionizmus

• Napr. chceme, aby posteľ bola pekne ustlaná alebo tričko správne otočené. Dieťa sa rýchlo vzdá, ak má pocit, že „to aj tak nikdy neurobí dobre“.

3. Strach a nadmerná ochrana

• Necháme ho len pasívne sledovať, lebo sa bojíme, že sa poreže, obleje či spadne. Tým mu nedovolíme získať skúsenosti a odolnosť.

4. Rýchlejšie to urobíme sami

• V zhone je jednoduchšie obuť ho, než čakať, kým sa trápi so šnúrkou. Krátkodobo ušetríme čas, dlhodobo oslabujeme jeho sebavedomie.

5. Negatívne reakcie

• Keď povieme „To nezvládneš“ alebo „Nechaj, ja to urobím“, dieťa si zapamätá, že sa neoplatí skúšať.

Prečítajte si aj:

Deťom, ktorým nedáme zodpovednosť, robíme medvediu službu

Podporme samostatnosť dieťaťa

Obliekanie

• Namiesto obvyklého: „Rýchlo, dám ti bundu, ponáhľame sa,“ by niekedy stačilo dať dieťaťu o 5 minút viac času nech si bundu skúsi samo (áno, možno treba privstať si kvôli tomu skôr).
• Tip: Pomôžme na začiatku len s ťažšou časťou (zips) a zvyšok nech dieťa dokončí. Urobme mu z toho hru („Skús, či bundu oblečieš rýchlejšie ako ja“).

Stolovanie

• Krájame mu mäso, otvárame jogurt, nalievame džús, lebo je to tak rýchlejšie a jednoduchšie (pre nás).
• Namiesto toho vyskúšajme dať mu tupý nôž alebo vidličku. Naučme ho krájať banán, uhorku. Dajme mu malý džbánik, aby si vedelo samo naliať.

Upratovanie hračiek

• Rodič zbiera hračky, aby bolo rýchlo upratané.
• Namiesto toho rozdeľme úlohu: „Ty daj autíčka do krabice, ja odložím knižky.“

Hygienické návyky

• Bežne mama sama dieťaťu vytiera nos, umýva ruky, čistí zuby.
• Namiesto toho dajme deťom vreckovku do vrecka a povzbuďme ich: „Skús si utrieť nos sám.“ Pri umývaní rúk nech sa pozerá do zrkadla. Použime obrázkový návod (kroky umývania rúk nalepené pri umývadle).

Príprava vecí do školy/škôlky

• Rodič spravidla nachystá tašku, prezuvky, desiatu.
• Robme to inak: Dieťa si z checklistu odškrtáva, čo si už zbalilo. Rodič len skontroluje.

Pomoc doma

• Nedovolíme dieťaťu variť, umývať riad či vysávať, lebo „narobí neporiadok“.
• Dajme mu primeranú úlohu – umývať plastové misky, miešať cesto, utrieť stôl. Nazvime to „zodpovednosťou“ – deti milujú, keď sa cítia užitočné.

Komunikácia s dospelými

• Dieťa chce niečo povedať, ale rodič hneď odpovie zaň („On si dá džús“).
• Nechajme ho hovoriť samo – či už v obchode („Prosím si rožok“), alebo u lekára („Bolia ma uši“).

Prečítajte si aj:

Prečo dnešní školáci nevedia to, čo kedysi škôlkari