Poznáte pojem „finančné šťastie“? Nezávisí od príjmu, ale od nášho pocitu kontroly

Peniaze nie sú len čísla. V rodine sa dotýkajú istoty, sebavedomia, vzťahov aj detstva našich detí. Čo znamená finančné šťastie a prečo nemusí závisieť len od výšky nášho príjmu?

Peniaze samy osebe šťastie nezaručia. Ale spôsob, akým ich v rodine vnímame, plánujeme a rozdeľujeme, dokáže výrazne ovplyvniť domácu atmosféru. Finančné šťastie neznamená, že máme všetkého dosť. Skôr znamená, že sa v peniazoch nestrácame, nežijeme v ustavičnom napätí a máme aspoň základný pocit, že vieme, čo sa deje.

O peniazoch sa v rodinách často nehovorí ľahko. Niekedy preto, že ich je málo. Inokedy preto, že každý z partnerov má k nim iný vzťah. Jeden potrebuje mať všetko pod kontrolou, druhý radšej nerieši, kým sa niečo nestane. Jeden šetrí „pre istotu“, druhý má pocit, že život sa nedá stále len odkladať na neskôr.

A potom vždy príte ten bežný mesiac. Škôlka, krúžky, potraviny, hypotéka, oprava auta, narodeniny v rodine, topánky pre deti, poistka, energia. Nie je to žiadna veľká finančná kríza, len obyčajný rodinný život. A predsa môže človek cítiť napätie, únavu a obavu: zvládneme to?

Práve tu sa začína téma, ktorej sa v zahraničí hovorí financial well-being, voľne povedané finančná pohoda alebo finančné šťastie. Nejde len o to, koľko peňazí máme. Ide aj o to, či máme pocit, že svoje financie aspoň do určitej miery ovládame, rozumieme im a vieme sa rozhodovať bez neustáleho strachu.

Peniaze nie sú len čísla. Dotýkajú sa našej identity

O peniazoch sa často hovorí menej ako o počasí. Nie preto, že by neboli dôležité, práve naopak. Sú také citlivé, že sa im mnohí radšej vyhýbame.

„Pri téme peňazí nejde len o čísla – zasahuje do nášho sebavedomia, do toho, ako sa vidíme a ako vnímame vlastný úspech,“ vysvetľuje psychologička Lucia Ďuríčková.

Aj preto môže byť otázka na príjem, úspory alebo finančnú situáciu oveľa citlivejšia, než sa zdá. V ľuďoch môže otvárať pocity nedostatočnosti, porovnávania, hanby či dokonca viny. Niektorí sa hanbia, že nezarábajú dosť. Iní majú výčitky, že míňajú. Ďalší sa porovnávajú s kamarátmi, kolegami alebo rodinou a majú pocit, že v živote zaostávajú.

V partnerskom vzťahu sa potom ľahko stane, že rozhovor o peniazoch v skutočnosti nie je len o účtoch. Je o tom, či sa cítime bezpečne, rešpektovane a dostatočne. Či máme pocit, že druhý človek chápe naše obavy. Alebo či máme strach, že nás odsúdi.

Nie je to len o výške výplaty

Bolo by neúprimné tvrdiť, že príjem nie je dôležitý. Je.

Lenže je tu aj iná poloha : dve domácnosti môžu mať podobný príjem, ale úplne odlišný pocit bezpečia. Jedna rodina zarába menej, ale vie, čo platí, koľko míňa a na čo si odkladá. Druhá zarába viac, ale peniaze sa rozkotúľajú skôr, než si to niekto všimne. Výsledok? Nie vždy je pokojnejšia tá domácnosť, ktorá má vyšší príjem.

Finančné šťastie preto nestojí iba na otázke: koľko máme? Veľmi často stojí na otázke: rozumieme tomu, čo sa s našimi peniazmi deje?

Pocit kontroly totiž prináša úľavu. Neznamená to, že musíme mať dokonale spracované tabuľky, aplikácie a rozpočet do posledného eura. Pre mnohé rodiny je to oveľa jednoduchšie. Znamená to vedieť, kedy prídu peniaze, čo musí odísť, koľko ostane na bežný život a kde máme hranicu, za ktorou už ideme do stresu.

Ak človek nevie, koľko míňa, každé pípnutie v mobile pri platbe kartou môže byť stres. Ak partneri nevedia, čo si môžu dovoliť, aj obyčajná otázka „kúpime deťom nové tenisky?“ sa môže zmeniť na výčitku. Nie preto, že by išlo len o tenisky. Ale preto, že pod povrchom je neistota.

Finančné tabu si nesieme z detstva

Vzťah k peniazom si formujeme už od detstva, často bez toho, aby sme si to uvedomovali. To, ako sa doma hovorilo o účtoch, výplate, dlhoch, šetrení alebo míňaní, v nás zanecháva stopu.

„Tabu okolo peňazí sa prenáša z generácie na generáciu. Deti veľmi citlivo vnímajú, ako o financiách hovoria rodičia – alebo skôr nehovoria,“ objasňuje psychologička Lucia Ďuríčková.

Niekto vyrastal v domácnosti, kde sa stále šetrilo a každé euro sa obracalo dvakrát. Pre takého človeka môže byť míňanie spojené s úzkosťou. Iný vyrastal v prostredí, kde sa peniaze neriešili nahlas, a preto má v dospelosti tendenciu nepríjemné finančné témy odkladať. Ďalší môže mať pocit, že dobrý rodič má dieťaťu dopriať všetko, čo sa dá, aj keď to rodinný rozpočet napína, alebo ide do mínusu.

Deti pritom nemusia poznať presné sumy, aby cítili atmosféru.

Vnímajú povzdychy pri faktúrach, napätie pred výplatou, hádky pri väčších výdavkoch aj ticho, ktoré nastane vždy, keď sa otvorí téma peňazí.

Preto v rodine nie je dôležité len to, koľko máme na účte. Dôležité je aj to, akú emóciu si deti s peniazmi spájajú. Je to strach? Hanba? Hnev? Alebo skôr pokoj, primeraná otvorenosť a pocit, že aj ťažšie veci sa dajú riešiť?

O peniazoch sa dá hovoriť bez hanby

V partnerskom živote často nepomáha veta: „Ty nevieš hospodáriť.“ Zvyčajne iba spustí obranu, protiútok alebo ticho. Oveľa viac pomáha otázka: „Čo v tebe táto situácia spúšťa? Bojíš sa, že nebudeme mať dosť? Alebo máš pocit, že si nič nemôžeme užiť?“

Práve bezpečný rozhovor je podľa odborníkov základom zdravšieho vzťahu k peniazom.

„Dôležité je vytvárať bezpečný priestor, kde sa môžeme pýtať a hovoriť o peniazoch bez hanby,“ hovorí Lucia Ďuríčková.

To platí aj pri deťoch. Nemusíme im hovoriť všetky detaily rodinného rozpočtu. Ale môžeme ich primerane veku učiť, že peniaze nie sú nekonečné, že niečo stojí viac a niečo menej, že niekedy si vyberáme medzi dvoma možnosťami a že odkladať si peniaze nie je trest, ale spôsob, ako si vytvoriť viac pokoja.

Ak dieťa položí otázku, na ktorú nevieme odpovedať, nemusíme sa tváriť, že všetko vieme.

„Ak nevieme odpovedať alebo je nám téma nepríjemná, je v poriadku to priznať a skúsiť odpoveď nájsť spolu,“ dodáva psychologička.

Aj takáto jednoduchá úprimnosť môže byť pre dieťa dôležitá. Ukazuje mu, že peniaze nie sú zakázaná téma. Že sa o nich dá hovoriť vecne, pokojne a bez ponižovania.

Najčastejšie chyby? Nie sú to zlyhania, ale návyky

Mnohé domácnosti riešia rovnakú otázku: ako mať väčšiu istotu do budúcnosti? Odpoveď pritom nemusí vždy začínať veľkými finančnými rozhodnutiami. Často sa začína pri každodenných návykoch.

Niektoré rodiny nemajú prehľad o pravidelných výdavkoch. Iné si netvoria ani malú rezervu, pretože majú pocit, že „zatiaľ sa vždy nejako vyšlo“. Ďalšie majú viacero úverov, ktoré vznikali postupne, bez väčšieho plánu. A v mnohých domácnostiach sa o peniazoch jednoducho nehovorí, kým nepríde problém.

„Ľudia sa priveľmi alebo úplne spoliehajú na štátny dôchodok, a to bez vlastného sporenia, netvoria si finančné rezervy, majú viacero neoptimalizovaných úverov alebo podliehajú impulzívnym výdavkom. Riziko nesprávnych finančných rozhodnutí zvyšuje aj nedostatočná komunikácia partnerov o financiách,“ dodáva finančný analytik Marián Búlik.

Dôležité je povedať, že nejde o osobné zlyhanie. Mnohé finančné chyby nie sú dôsledkom lenivosti alebo nezodpovednosti. Sú to naučené vzorce. Tak, ako si človek zvykne nakupovať v strese, odkladať nepríjemné rozhovory alebo neotvárať výpis z účtu, môže si postupne zvyknúť aj na nové správanie: odložiť malú sumu bokom, porozprávať sa s partnerom skôr, než vznikne konflikt, alebo si raz mesačne urobiť krátky prehľad.

Finančné šťastie preto nemusí znamenať, že už nikdy neurobíme zlý nákup alebo zlé rozhodnutie. Znamená skôr to, že sa z peňazí nestane slepá škvrna v našom živote.

Malá rezerva, veľký pokoj

Jedným z najsilnejších zdrojov finančnej pohody je schopnosť zvládnuť nečakaný výdavok. Nemusí ísť hneď o veľké investovanie alebo zložité finančné produkty. Niekedy rodine veľmi pomôže už obyčajná rezerva, keď niečo vybuchne. Na neplánovanú opravu práčky, pokazené auto alebo vyšší účet za energie.

Rezerva nie je len číslo na účte. Je to psychologický vankúš. Hovorí nám: keď sa niečo pokazí, nezrúti sa celý mesiac. Nebudeme sa musieť hneď zadlžiť. Nebudeme sa hádať o to, kto za to môže. Máme niečo bokom.

Mnohé rodiny pritom nezačínajú s veľkou sumou. Začínajú drobnosťami. Odloženými dvadsiatimi eurami. Nepoužitým príspevkom. Vratkou z preplatku. Peniazmi, ktoré by sa inak stratili v bežných výdavkoch. Dôležité je, že vzniká pocit: niečo máme bokom.

A práve tento pocit môže byť pre rodinný pokoj oveľa dôležitejší, než sa zdá.

Prešla som slovenským vzdelávacím systémom a som finančne negramotná

Finančná gramotnosť sa dá trénovať aj hrou

Ak sa tabu okolo peňazí prenáša z generácie na generáciu, potom jednou z ciest, ako ho prerušiť, je vzdelávanie. Nie však také, ktoré človeka zavalí odbornými pojmami, ale také, ktoré mu umožní zažiť finančné situácie bezpečne, bez reálnych následkov.

Výchove k finančnej gramotnosti, ktorá je na Slovensku aj v celej Európskej únii stále nízka, sa dlhodobo venuje projekt finančnej gramotnosti OVB. Interaktívne finančné hry pre deti aj dospelých, ako Moja Família či Finančná sloboda, umožňujú vyskúšať si rozhodovanie o peniazoch v situáciách, ktoré sa podobajú bežnému životu.

Dieťa alebo dospelý si môže zažiť, čo znamená plánovať rodinný rozpočet, pracovať s výdavkami, myslieť na budúcnosť alebo niesť dôsledky impulzívnych rozhodnutí. Výhodou takéhoto prístupu je, že o peniazoch sa nezačne hovoriť až vtedy, keď je doma napätie. Hra vytvára bezpečný priestor, v ktorom sa dá pýtať, skúšať, robiť chyby a následne pochopiť, čo by sa v skutočnom živote oplatilo urobiť inak.

„Celkovo sme v projekte spoločenskej zodpovednosti zameranom na vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti vyškolili na základných, stredných a vysokých školách už takmer stotridsaťtisíc študentov,“ vyzdvihuje Nora Čechmánková z neziskovej organizácie OVB Charity & CSR Slovakia.

Cieľ týchto aktivít je jednoduchý: naučiť ľudí rozmýšľať o peniazoch skôr, než sa z nich stane problém. A rovnako dôležité je naučiť ich hovoriť o financiách otvorene, bez hanby a bez pocitu, že peniaze sú téma len pre odborníkov.

Ako si doma vytvoriť viac finančného šťastia?

Nemusíte začínať veľkými predsavzatiami. Často stačia malé kroky, ktoré znížia chaos.

Raz mesačne si spolu sadnite na 20 minút. Nie ako kontrolóri, ale ako tím. Pozrite sa, čo príde, čo odíde a čo vás čaká. Deti, škola, dovolenka, auto, darčeky, lekári, bývanie.

Dohodnite si sumu, ktorú môže každý minúť bez vysvetľovania. V rodinách často vzniká napätie nie preto, že sa míňa veľa, ale preto, že jeden má pocit, že druhý míňa „potajomky“ alebo „nezodpovedne“. Malá osobná suma pre každého partnera môže priniesť veľa pokoja.

Pomenujte si priority. Pre niekoho je dôležitá dovolenka, pre iného rezerva, pre ďalšieho kvalitné krúžky pre deti alebo zdravé jedlo. Keď priority nie sú vypovedané nahlas, každý si myslí, že tá jeho je samozrejmá.

A hlavne: nečakajte, kým sa z peňazí stane konflikt. O financiách sa najlepšie hovorí vtedy, keď ešte nehorí. Vzdelávať sa vo financiách nikdy nie je skoro, ani neskoro.

Finančné šťastie nie je vyhradené len pre bohatých

Áno, peniaze pomáhajú. Áno, nízky príjem vie rodinu dostať pod obrovský tlak. Ale ani vyšší príjem automaticky neprinesie pokoj, ak v domácnosti chýba prehľad, dohoda a dôvera.

Nie vždy vieme mať pod kontrolou ceny, úroky, výplatu či nečakané udalosti. Ale môžeme mať viac kontroly nad tým, ako o peniazoch doma hovoríme, ako si ich plánujeme a ako sa pri nich správame jeden k druhému.

A niekedy práve to stačí na to, aby bolo doma o trochu viac pokoja.