Ako zvýšiť minimálne výživné, aby nezruinovalo chudobných rodičov?

V parlamente je návrh novely zákona o rodine, ktorá chce skokovo zvýšiť minimálne výživné z terajších 30 % na 100 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Rezort práce považuje súčasnú sumu minimálneho výživného – ani nie 40 eur – za symbolickú. Preto presadzuje jeho zvýšenie na takmer 130 eur. Vyvstala však otázka, a to nielen zo strany pripomienkujúceho ministerstva spravodlivosti, či tento pekný zámer nebude v praxi odtrhnutý od reality.

Minimálne výživné dostane nízkopríjmových rodičov pod hranicu chudoby

Ministerstvo spravodlivosti upozorňuje na to, že navýšenie na 100 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa môže objektívne spôsobiť nevykonateľnosť tohto inštitútu v určitých prípadoch. Podotýka, že vyživovacia povinnosť rodičov musí byť reálne splniteľná s ohľadom na objektívne možnosti povinného rodiča.

Ak skočí minimálne výživné na 100 % životného minima, podľa ministerstva spravodlivosti to prinesie vážne problémy:

• chudoba pre platiaceho rodiča: nízkopríjmoví rodičia nebudú mať z čoho žiť a sami spadnú pod hranicu chudoby.
• exekúcie a dlhy: suma bude pre mnohých nereálna, začnú sa zadlžovať, čím sa reálna vymožiteľnosť peňazí pre dieťa paradoxne zníži.
• kriminalita: Viac ľudí skončí na súdoch alebo vo väzení za neplatenie výživného.
• záťaž pre štát: Ak rodič nebude stíhať platiť, štát mu bude musieť pomôcť cez náhradné výživné, čo zaťaží štátny rozpočet.

Ako vyváženejšie riešenie sa rezortu spravodlivosti javí miernejšie zvýšenie minimálnej hranice výšky výživného na úrovni približne 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. To reflektuje sociálnu realitu nízkopríjmových domácností a domácností dotknutých chudobou, zabezpečuje základnú ochranu dieťaťa a zároveň zvyšuje pravdepodobnosť reálneho plnenia vyživovacej povinnosti. 

Minimálne výživné a zdravotne postihnuté osoby

Podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím môže mať plošné zvýšenie minimálneho výživného na 130 eur neprimerane tvrdý dopad na rodičov so zdravotným postihnutím. Rodičia so ZP budú hromadne čeliť exekúciám a prepadu do absolútnej chudoby – nie z neochoty, ale z objektívnej nemožnosti platiť.

Skokové zvýšenie minimálneho výživného postihne najmä invalidných dôchodcov alebo rodičov odkázaných na príspevky na opatrovanie a hmotnú núdzu. Títo ľudia majú príjmy často nižšie ako samotné životné minimum, sú dlhodobo mimo trhu práce a nemajú objektívnu možnosť svoj príjem zvýšiť.

Podľa komisárky by mal zákon umožniť súdom v odôvodnených prípadoch určiť výživné pod stanovenú minimálnu hranicu. A to vtedy, ak má povinný rodič ťažké zdravotné postihnutie a sám žije z príjmu pod úrovňou životného minima. Ak rodič so ZP objektívne nedokáže kvôli chudobe platiť plnú sumu, vzniknutý výpadok v príjme dieťaťa by mal flexibilne doplatiť štát cez náhradné výživné. Tým zostane chránené dieťa aj chorý rodič.

Prečítajte si aj:

Minimálne výživné – 38 eur alebo 130 eur?

„430-eurový zákon“

Jedna z pripomienok verejnosti volá novelu „návrhom“ tzv. 430 eurového zákona o zvýšení minimálneho výživného. Vychádza z matematiky minimálneho mesačného zabezpečenia jedného dieťaťa: 135 € (minimálne výživné od otca) + 135 € (od matky) + 60 € (prídavok na dieťa) + 100 € (daňový bonus) = 430 €. Pre rozpadnuté rodiny v núdzi je dosiahnutie tejto sumy existenčnou otázkou.

Niektorí žiadajú tzv. minimálne výživné ešte znížiť. A to na sumu 20 % životného minima, prípadne ho úplne zrušiť. Súčasný koncept považujú za neudržateľný a likvidačný. Argumentujú, že ak štát nevie garantovať minimálny príjem ľuďom v núdzi či vo výkone trestu, nemôže od nich plošne vymáhať vysoké fixné sumy. Súčasný systém vytvára exekučnú, trestnú a suicidiálnu špirálu a likviduje ekonomicky slabších rodičov.

V diskusiách verejnosti sa často rieši aj pohľad, podľa ktorého je rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v praxi finančne zvýhodnený. Môžu vzniknúť aj situácie, kedy na dieťa neprispieva peniazmi vôbec, hoci môže mať vyšší príjem ako platiaci rodič.

Upozorňujú, že súdna prax ignoruje prípady, keď dieťa fakticky žije striedavo u oboch rodičov, ale výživné sa určuje len jednostranne. Povinní rodičia tiež často nemajú možnosť zistiť ukončenie štúdia dieťaťa. To môže viesť k neoprávnenému pokračovaniu platenia výživného, exekúciám a trestným postihom.

Prečítajte si aj:

Životné minimum od 1. júla 2026 a čo sa zvyšuje

Keď súdy ignorujú realitu: pohľad dotknutých rodičov

Zároveň netreba zabúdať na druhú stranu mince – v diskusiách sa totiž pravidelne otvárajú prípady jednorodičov, ktorí na všetko zostali sami, kým druhý rodič celé roky prispieva na dieťa len žalostne nízku sumu, o jeho potreby nejaví záujem a celú finančnú aj výchovnú záťaž znáša len jeden z nich.

Súdny systém často ignoruje individualitu na oboch stranách barikády, čo potvrdzujú aj príbehy Kataríny a Jaroslava:

Katarína:

Jasné, štát chce vyslať signál o zodpovednosti rodičov za materiálne zabezpečenie dieťaťa. Len škoda, že realita súdov je často úplne odtrhnutá od reality života.

Som matka, momentálne nezamestnaná, predtým na materskej/rodičovskej, a už 4 roky platím 200 € mesačne výživné na svojho 10-ročného syna jeho otcovi – prokurátorovi s nadštandardným príjmom. Syn pritom dlhodobo na súde aj pred kuratelou hovorí, že chce byť s mamou.

Na druhej strane poznáme prípady, kde niektorí otcovia platia len minimálne výživné, no jazdia na luxusných autách a systém to roky „nevidí“.

Problém je, že sa všetci jednorodičia hádžu do jedného vreca bez toho, aby sa posudzovala reálna situácia dieťaťa, príjmy rodičov či vôľa samotného dieťaťa. Keď má otec čistý príjem takmer 4000 € a matka živí 2–3 deti z 1200 €, pričom dieťa chce byť s matkou, niečo je v tom systéme veľmi zle.

Výživné nemá byť len o tabuľkách a číslach. Malo by byť hlavne o spravodlivosti a najlepšom záujme dieťaťa.

Jaroslav:

Zase sa ide všetkým merať rovnakým metrom a to je podľa mňa problém. Áno, existujú otcovia, ktorí sa snažia platiť čo najmenej a na dieťa kašlú. Ale nie každý chlap je automaticky hajzel, čo chce žiť lepšie na úkor vlastného dieťaťa. Rovnako existujú aj prípady, keď niektoré matky používajú výživné ako nástroj na „trestanie“ ex-partnera a snažia sa z neho vyžmýkať maximum bez ohľadu na realitu.

Som invalidný dôchodca, pracujem v rámci svojich možností a môj mesačný príjem je do 1000 €. Výživné som si férovo prerátal tak, aby som dokázal platiť 120 € mesačne a zároveň utiahol podnájom a základné životné náklady. A nemám problém mať dcéru každý víkend, tráviť s ňou čas a byť normálny otec. Napriek tomu sa na mňa sudkyňa pozerala, akoby to bolo málo, a ešte navádzala ex, že si má pýtať viac.

Len sa na to pozrime reálne. Keď sme žili spolu ako štvorčlenná rodina v jednoizbáku, tiež sme nemali veľa peňazí. Ak teraz dám ja 120 €, ex dá 120 €, plus daňový bonus a rodinné prídavky — dieťa predsa nezostane bez prostriedkov. Veď množstvo ľudí na Slovensku dnes prežíva z minimálky a žije doslova na hrane. A po rozvode sú zrazu finančne úplne na dne obaja rodičia.

Najhoršie je, že sa často automaticky predpokladá, že dieťa patrí matke a otec je len „peňaženka“. Ja by som nemal problém mať malú zverenú do starostlivosti. Myslíte si ale reálne, že by sa jej matka vzdala? Každý prípad je iný a práve preto je zlé šiť bič na všetkých rovnako bez ohľadu na konkrétnu situáciu.

Prečítajte si aj:

Minimálne výživné sa od júla zvyšuje

(Žiadne hodnotenia)

Loading...