V poslednej dobe zisťujem, že bývam značne mrzutá a stačí mi k tomu v podstate málo: „zabudnúť sa“ na sociálnych sieťach. Keď na sklonku dňa skontrolujem, koľko času som na nich strávila, nestačím sa diviť. Telefóny boli stvorené na to, aby sme ich nepustili z ruky. Hoci niekto presvedčivo povie, že je len na nás, ako a na čo (koľko) ich budeme používať. Naozaj to máme pod kontrolou? Ako viem, že sa mi to už vymklo z rúk?
Shutterstock
Neinštaluj si siete, nemáš problém
Poznáte to: ak nechceš byť závislý na nikotíne, nikdy si nezapáľ prvú cigaretu. Podobne by sme to mohli aplikovať aj na sociálne siete. Lenže to vieme až teraz. Keď sme si kedysi v prehistorických chvíľach inštalovali naše prvé sociálne siete, nikto nás pred nimi nevaroval. Žiaden nápis ako na cigaretovej krabičke, že „fajčenie zabíja.“
Sociálne siete pôvodne stáli na krásnej myšlienke. Vznikli predsa preto, aby sme sa mohli navzájom rýchlo spojiť a komunikovať bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzame. Zrazu sme mali možnosť udržiavať kontakty aj s tými ľuďmi, ktorí by sa nám inak „stratili“ z dohľadu, pretože časom sme sa posunuli inam. Spolužiaci zo základnej školy. Rodina, ktorá sa presťahovala na druhú stranu zemegule. Mohli sme byť súčasťou ich života aj naďalej. A to je predsa dobré.
Umožnili nám zdieľať svoje príbehy, myšlienky, skúsenosti, budovať komunity okolo svojich spoločných záujmov. A to je tiež dobré, nie zlé. Lenže…
Sociálne siete sa zmenili
Keď dnes klikneme na dôverne známe ikonky požieračov času, sú veci inak ako pred desiatimi, či piatimi rokmi. A nehovorím iba o dizajne. Namiesto noviniek od kamarátov sa nám zobrazujú ľudia a témy, ktoré by nás mohli / mali zaujímať. Hlavne sa musíme presekať tonami reklamy šitej na mieru.
Sociálne siete nás presviedčajú, že nás poznajú lepšie ako my sami. Celé dekády o nás zbierajú dáta, všímajú si, ako sa správame, čo sa nám páči. O čom si píšeme v „súkromných“ chatoch. Podľa toho nám posúvajú „náš“ obsah, ktorý by sa určite hodil. Hádžu návnady a často sa chytíme. Čo naposledy ste si napríklad kúpili, lebo ste to videli na Facebooku či Instagrame?
Na sieťach prichádzame nielen o čas a peniaze. Sociálne siete dnes neponúkajú spojenie, ale skôr odpojenie – od ostatných ľudí, od samého seba. Mladá skupinka ľudí si sadne do reštaurácie. Všetci vytiahnu telefóny, ktoré bezodne skrolujú dole a dole, občas si navzájom ukážu nejaké videá a pousmejú sa. Pokračujú pohľadmi do svojich zariadení. Tomu sa hovorí interakcia?
Koľko našich „kamarátov“ sme zrušili, pretože majú iný názor ako my, sú v inej „mentálnej“ bubline? S koľkými sme nielenže nezostali v spojení, ale sme ich vyčiarkli zo života a možno na ulici by sme ich ani nepozdravili, pretože sa niekde na Facebooku „vyfarbili?“ Vyvolať silné emócie, ako hnev, strach, rozhorčenie, podporujú algoritmy sociálnych sietí. Niečo, čo by prinášalo pokoj, pohodu, je nezáživné, príliš nudné. To tu predsa ani nehľadáme.
Zakaždým, keď klikneme na ikonku ktorejkoľvek sociálnej siete, ideme si po dopamínový zážitok. O to viac, ak nie sme iba „konzumenti,“ ale aj producenti, teda tí, ktorí obsah na sociálne siete v hojnej miere pridávajú. Niekoho mozog sa uspokojí aj s malou dávkou. Stačí mu vidieť, čo nové sa deje. Iným to už dávno nestačí. Potrebujú lajky, komentáre, zdieľania. Inak povedané pozornosť a potvrdenie svojej hodnoty.
Aj my sme sa možno za tie roky zmenili. Možno sme menej šťastní a spokojní ako pred desiatimi rokmi.
Sociálne siete sú priamym nástrojom na porovnávanie sa s inými. Ľudia často zdieľajú len svoje najlepšie okamihy – dovolenky, úspechy, dokonalé fotky. Toto vytvára ilúziu, že všetci ostatní žijú lepšie životy, čo môže viesť k závisti, pocitu nedostatočnosti a sebakritike. Keď si ľudia neustále myslia, že nie sú dosť dobrí alebo že im niečo v ich živote chýba, nie sú schopní zažiť pravé šťastie.
2. Podnecovanie závisti a nenávisti
Keby Satan mohol, veľmi rád by zasieval závisť, nenávisť a súťaživosť medzi ľuďmi, a sociálne siete tento proces veľmi uľahčujú. Vzostup „cancel culture“ alebo online šikany vytvára prostredie, kde je ľahké získať nepriateľov a spôsobiť nenávisť. Zároveň môžu spôsobiť závistlivé reakcie, ak niekto dosiahne úspech alebo získa väčšiu pozornosť. Keď sa človek zameria na to, aby mal viac než niekto iný, nikdy nebude spokojný so svojím vlastným životom.
3. Preťaženie neustálym ruchom a vzruchom
Sociálne siete vytvárajú neustály tlak, aby sme boli stále online, informovaní a reagovali na všetko. Každú sekundu nejaká tá notifikácia, správy, nové príspevky – to všetko môže prispieť k preťaženiu, ktoré sa zhoršuje, ak človek začne svoju hodnotu zakladať na tom, koľko pozornosti alebo srdiečok dostáva. Neustály „ruch“ je spôsob, ako odvrátiť pozornosť od dôležitých vecí v živote (osobné vzťahy, vnútorný pokoj a prítomný okamih).
4. Strach a obavy z budúcnosti
Strach je jedným z najúčinnejších nástrojov manipulácie na sociálnych sieťach – politické kampane, šírenie konšpirácií, katastrofické predpovede o budúcnosti. Obavy udržiavajú ľudí v stave stresu a strachu – strachu z neúspechu, strachu zo straty, strachu zo smrti, čo im zabraňuje zažiť pokoj alebo vidieť svetlo v temných časoch. Tento strach ich blokuje, aby mohli žiť v prítomnosti a užívať si šťastné momenty.
5. Ilúzie o šťastí cez materiálne veci
Influenceri, reklamy a obsah, ktorý zdôrazňuje luxusný životný štýl, môžu vytvárať dojem, že šťastie býva úzko spojené s materiálnymi vecami, ako napríklad drahé oblečenie, autá, zážitky. Môžeme mať pocit, že k šťastiu potrebujeme niečo, čo si nemôžeme dovoliť. Môžeme byť nespokojní s tým, čo máme a namiesto vďačnosti zažívať pocit prázdnoty, ak nemáme to, čo vidíme na obrazovkách. Keď sa niekto zameriava iba na hromadenie peňazí alebo vecí, nikdy nenájde pravú spokojnosť.
Sociálne siete sú perfektným nástrojom na to, aby vytvárali bariéry medzi rôznymi skupinami. Zvyknú vytvárať „echo chambers“ – miesta, kde si ľudia vytvárajú vzájomne potvrdené názory a názorové bubliny. To môže viesť k polarizácii, neznášanlivosti a rozdeleniu.
Sociálne siete môžu byť využívané na znevažovanie a rozbíjanie vzťahov. Vytvárajú nepochopenie, čím ľudí udržujú v izolácii a konfliktoch. To je kľúčový spôsob, ako zabrániť láske a vzájomnému porozumeniu. Keď sa ľudia cítia osamelí alebo zranení, nemôžu sa otvoriť pravým, hlbokým vzťahom.
7. Zatajenie hodnoty osobného rastu
Na sociálnych sieťach sa často zdôrazňuje len „vonkajšia“ stránka – úspechy, krása, popularita – zatiaľ čo osobný rast, emocionálna pohoda alebo introspekcia bývajú často v úzadí. Sociálne siete môžu byť nástrojom, ktorý odvracia pozornosť od hĺbky a skutočného zmyslu života. Sociálne siete môžu ľudí zmanipulovať do takej miery, že prestanú veriť v hodnotu osobného rozvoja, sebareflexie a pozitívnych zmien. Zostávajú uväznení v negatívnych návykoch a vzoroch správania.
8. Zahltenie a chaos
Sociálne siete sú zásobárňou nekonečného množstva informácií, čo môže spôsobiť, že sa ľudia cítia zahltení a zmätení. Týmto sa stáva ťažšie rozoznať, čo je dôležité. Ľudia sú paralyzovaní, nevedia sa zastaviť a venovať sa naozaj podstatným veciam. V tomto chaose sa im ťažko hľadá ticho a jasnosť.
Na sociálnych sieťach môžeme byť „držaní“ v neustálom cykle povrchných uspokojení a hľadania niečoho, čo nám chýba, čo nemôžeme nikdy dosiahnuť. Pretože skutočné šťastie je vždy skrytý vo vnútri, nie vonku.
Kompromis alebo žiadne siete?
Tak ako? Ešte stále máme pocit, že sú sociálne siete vlastne celkom v pohode a je len na nás, ako a na čo (koľko) ich budeme používať. Naozaj to však máme vo svojich rukách? Hm… niekedy o tom veľmi pochybujem. A oveľa viac rozumiem tým, ktorí sa ani nepokúšali hľadať kompromis, hranice a zdravú mieru v používaní sociálnych sietí, ale pre istotu si ich buď nikdy nezaložili alebo ich medzitým úspešne odinštalovali.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)