Za Evou Borušovičovou: Ostalo mi zrazu smutno, akoby som ju poznala

Chce sa mi plakať

Nepoznali sme sa, ale ostalo mi nezvyčajne smutno. Mala 55 rokov, čo mi, ako jej skoro rovesníčke, pripadá strašne málo. Tretie dieťa porodila po štyridsiatke, čo mne, babe s podobne malým benjamínom strašne imponovalo. A v zmesi toho celého sa mi chce teraz plakať.

Preposielam tú správu kamoške, od ktorej som mala kedysi popožičiavané jej knižky. Píše mi o tom iná, ktorej ich občas vídam v rukách na našich spoločných dovolenkách. Na našu babskú skupinku to vešia ďalšia… A je nám z toho smutno.

Všetky si žijeme svoje životy vydatých, rozvedených aj znovuvydatých žien, s mužmi či bez mužov po svojom boku. S dospelými deťmi, ktoré si hľadajú svoje cesty aj s drobcami, ktorým ešte každé ráno balíme desiatu. A s priateľkami, s ktorými sa v rozhovoroch vieme pretelefonovať cez polnoc, lebo inak to proste nejde. Niekedy s ľahkosťou, inokedy v blbých prepadoch, ale so súcitom a takou akurátnou dávkou povzbudzujúceho humoru.

Príjemne obyčajné

V týchto mojich „ženských kruhoch“ cítim niečo také príjemne obyčajné. A tak nejak sa cítim aj pri čítaní Borušovičovej poviedok. Nie sú ani sladko lepkavé, ani premúdrelo patetické. Sú presne ako tie rozhovory cez polnoc na telefónnom dráte – pravdivé, láskavé a chápajúce. Sú ako stretnutia so starými kamoškami – občas podpichnú, silno objímu, dávajú jednoducho zmysel. Akoby som pri nich
len prikyvovala sŕkajúc môj čaj, že áno, áno, takto je to… Akoby som niečo začala z hĺbky duše hovoriť mojej dávnej známej a ona to dopovedala za mňa. S nehou, vtipom a porozumením.

Nikdy som Evu Borušovičovú nestretla, ale teraz, keď si o nej googlim, vidím, ako sa na každej fotke tak jemne usmieva. Presne ako písmenká v jej knižkách a ako ja, keď ich čítam. Pomaly si balím kufor, za pár dní nastupujem do kúpeľov. Kompletujem si lekárske správy a spisujem, čo ešte dokúpiť. Chýba mi župan. A rozmýšľam, ktoré knižky si vezmem so sebou. Už viem. Pozerám,
že si pôjdem pohľadať dačo od nej. Je totiž stále dobre vedieť, že Nádej je pri nás a šuchoce krídlami.

prečítajte si aj:

Dnes odišla Luba Lapšanská. Mamy by nemali zomierať…

(8 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...