Aby žiaden tínedžer nebol na svoje problémy sám

Možno práve vychovávate puberťáka, dospievajúce dieťa. A ak nie, tak si určite pamätáte, ako ste sa sami snažili pred x rokmi v deravých teniskách, s kvitnúcim akné a rozkolísanou sebadôverou – prežiť.

Mali sme okolo seba spolužiakov, priateľov, súrodencov, viac či menej starostlivých rodičov.  Sú ale veci, ktoré v tom veku nechcete vešať na krk zákonnému zástupcovi. Čo by vám tak na to povedal? A rovesníci? Tí plávajú v rovnako mútnych vodách ako vy sami.

Niekedy nám obrazne, alebo aj doslovne zachránilo život vyrozprávať sa niekomu z inou adresou trvalého pobytu, ako je tá naša. Potrebovali sme “Veľkáča”, ktorý bol pre nás prirodzenou autoritou, a súčasne bol kamarátom. Mali sme k nemu rešpekt, dôveru, mohli sme sa mu vyrozprávať a rátať s podporou.

Spomeniete si na takého? 

Možno to bol strýko, učiteľ, tréner z volejbalu, animátor z letného tábora. Pre mňa to bol Miro, náčelník z nášho Skautu. 

Aby žiaden tínedžer (vyrastajúci mimo svoju rodinu) nebol na svoje problémy sám.

A je tu ešte skupina detí, ktorá má svoje prirodzené prostredie zložitejšie. Okresané. Sú to deti v CDR (centrá pre deti a rodinu), alebo z “detského domova” . 

“ S deckami z detského domava sa zvyčajne stretávajú dospelí, ktorí sú za to platení – opatrovateľky, lekári, psychologovia, socialni kurátori. Môžu to byť vynikajúci ľudia, ale vzťah sa pestuje z pozície autority. “ – vysvetľuje dobrovolník projektu BUDDY, Milan Zábrodský

Aké deti dnes žijú  v CDR?  

Ak sa v zdravej rodine stane nešťastie a dieťa príde o svojich rodičov, vždy sa nájde spôsob, ako sa širšia rodina oň postará. 

V CDR-kách máme najmä deti, ktoré nemajú “ tam vonku” žiadne funkčné zázemie. Sú to deti súdnou cestou odobraté biologickým rodičom, ktorí sa o nich nedokážu, alebo nemôžu postarať. Z dôvodu rôznych závislostí, chudoby, ktorá je často generačná. 

Pre deti z detskeho domova je náročné opustiť  jeho bezpečie na svoje osemnáste narodeniny (niekedy pár rokov neskôr). S jednou taškou oblečenia, pár stovkami eur, bez rodiny a podpory, na ktorú by sa mohlo obrátiť.  – dokresluje Milan Zábrodský, ktorý je kamarátom  Adama “z decáku” už 18 rokov. 

Adam sa do detskeho domova dostal ako trojročný. Dnes má  dlhodobú partnerku, dobre platenú prácu v automobilke,  a sám pomáha svojhu zdravotne nezvýhodnenému bratovi z domova.  

“S Milanom sme sa  rozprávali ako kamoši a bratia, čo nám vydržalo dodnes. Keď som po práci zostal doma a bolo mi smutno, Milan prišiel a pomohol mi zahnať zlé myšlienky”

 

ČO je BUDDY program?

Aby malo každé dieťa niekoho, o koho sa môže oprieť. „Spájame deti vyrastajúce mimo rodiny s dospelými dobrovoľníkmi a pomáhame im vybudovať si pevný vzťah, ktorý im počas života v inštitúcii najviac chýba. Vraciame deťom dôveru, ktorú v detstve stratili, a dospelých učíme väčšej trpezlivosti,“ hovorí Ladislav Kossár, ktorý svet biznisu vymenil za filantropiu. Tento rok je to už 18 rokov, čo program pomáha deťom.

Zdá sa, že BUDDY je úplne jedinečný projekt. Veď v zahraničí majú tiež deti v starostlivosti štátu, ako to robia inde? Robia niečo podobné?

“Aj v ostatných štátoch Európy je mnoho kvalitných programov, ktoré sa snažia pripraviť deti na deň, kedy zo zariadenia odídu ako dospelé a budú sa musieť postarať samé o seba. Zohnať si bývanie, prácu…

Tie projekty vsádzajú však skôr na ich schopnosti – rozvíjajú ich talenty, doučujú, pomáhajú dokončiť dostatočné vzdelanie, písať životopisy, pripravovať sa na pracovné pohovory. 

Program BUDDY vsádza na vzťah.  Ak má dieťa podporu v dobrom vzťahu, následne dokáže aj tie ďalšie veci. ” – hovorí špeciálna pedagogička a odborná garantka programu, Mgr. Zuzana Zimová

Ako sa ku konkrétnemu dieťaťu v CDR dostane vhodný BUDDY?

“Je to dlhá cesta. V kampaniach oslovujeme ľudí, ktorý by  sa mohli chcieť zaradiť do programu. Často je to u nich len taký momentálny zápal pre peknú vec, ale dôležitá je vytrvalosť. My potrebujeme vzťah pre dieťa , ktorý pretrvá a bude sa budovať  roky, nie na pár prechádzok do kina. Preto z 200 žiadostí sa reálne do programu dostane zhruba 20. Nadšenie nestačí, je  to záväzok. Stretnutiu s dieťaťom predchádza dlhodobá príprava, tréningy, vzdelávanie.  V tomto procese sa dozvieme o tom, čo BUDDYho zaujíma, v čo je dobrý profesne, čo sú jeho koníčky.  A spolupráci s vedením CDR, ktoré zasa poznajú svoje deti, vieme vytipovať tie potencionálne najlepšie dvojice. 

Prvé  stretnutia sa odohrávajú priamo v centre, v prostredí, ktoré je pre dieťa bezpečné. “

Nie je to tým deťom čudné, že príde cudzí človek a chcem sa s nimi kamarátiť? 

“Nie:))) Oni už program BUDDY poznajú, pretože ich starší kamaráti svojho BUDDYho už majú. A vypytujú sa  –  kedy ja dostanem svojho?  Je to pre nich cesta von, za novými prostrediami, zážitkami, niečim iným. Naozaj sa na to tešia.” 

Deti sa tešia na svojho dospeláka. Teraz si  to ale predstavím inverzne. (predsa len, tiež som matkou puberťáka:), viem o čom hovorím)  . Čo ak to v tom vzťahu nezvláda ten dospelý? Kde nájde podporu on?

“To je samozrjeme súťasťou projektu. Každý BUDDY má svoju supervíziu. Na začiatku každý mesiac, neskôr štvrťročne, a keď všetko beží ako má, stačí nižšia periodicita. Vždy sa môže obrátiť na todporných psychológov a špecialistov, ktorý je k dispozícii.”

– dopĺňa do skladačky mojich otázok odborná garantka programu BUDDY, Zuzana Zímová.

Udržať si prácu a bývanie je pre BUDDY deti jednoduchšie

Nízke sebavedomie, trauma, absencia kvalitného vzdelania. To sú najčastejšie dôvody, prečo mladých dospelých z detských domovov ohrozuje strata bývania, kriminalita a prostitúcia. Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z roku 2023 končí viac než polovica mladých po odchode z CDR bez práce alebo pracuje iba príležitostne.

Absolventi BUDDY programu zvládajú osamostatnenie nadpriemerne dobre a nezamestnanosť je u nich o 65 % nižšia v porovnaní s ostatnými zverencami CDR. V 90 % prípadov sú schopní zabezpečiť si dlhodobé bývanie.

„Na začiatku sme sa spoliehali iba na vlastné pocity, že zlepšujeme život deťom, ktoré do začiatku nedostali tie najlepšie karty,“vysvetľuje Lucia Kossárová, spoluzakladateľka programu a odborná garantka pre oblasť kvality a merania dopadu. „V súčasnosti dopad programu systematicky sledujeme cez dotazníky a rozhovory s dobrovoľníkmi, deťmi i zamestnancami Centier pre deti a rodiny. Prínos vidno na niekoľkých úrovniach, deti do života vďaka BUDDY dobrovoľníkovi získavajú osobu, ktorej sa môžu zdôveriť, majú v nej inšpiráciu a oporu v akejkoľvek životnej situácii,“ dodáva.

1 000 dobrovoľníkov stále chýba

Za 18 rokov spolu BUDDY dvojice strávili viac ako 75 000 hodín, vypili približne 10 000 litrov kofoly, zjedli najmenej 30 000 kopčekov zmrzliny a odbicyklovali aspoň 15 000 kilometrov. Aby žiaden tínedžer vyrastajúci mimo svoju rodinu nebol na svoje problémy sám, to však nestačí. Približne tisíc mladistvých na svojho dobrovoľníka stále čaká.

BUDDY v číslach

• 212 detí už spoznalo svojho BUDDYho
• Aktuálne je v programe zapojených 103 dvojíc
• Stretnutia prebiehajú každý týždeň v 25-tich mestách po celom Slovensku
• Dve tretiny BUDDY dobrovoľníkov tvoria ženy, iba tretina dvojíc je mužská
• 200 podaných prihlášok = 20 úspešných BUDDY dobrovoľníkov
• 12 rokov je vek, odkedy je možné dieťa zaradiť do programu
• 3 hodiny týždenneje čas, ktorý dobrovoľník priemerne strávi s dieťaťom
• Tento čas vás stojí 1 návšteva kina alebo scrollovanie po sociálnych sieťach*
• BUDDY vzťahy trvajú v priemere 7-10 rokov, niektoré zostávajú na celý život