Skúšanie alkoholu či cigariet patrí k častým pokusom detí a tínedžerov v období puberty. Znamená to, že zlyhávate ako rodič? Nie nevyhnutne. Dôležité je, ako na to zareagujete.
Odpovedá Mgr. Ema Vargová, výchovný poradca, odborníčka na výchovu detí a tínedžerov

Zistenie, že dieťa skúša alkohol alebo cigarety, je pre rodiča nepríjemné a často sprevádzané obavami. Je prirodzené, že vás môže ovládnuť hnev, strach či pocit sklamania. No práve vaša reakcia v tej chvíli rozhodne o tom, či sa dieťa uzavrie, alebo bude mať chuť o tom hovoriť.
1. Nepanikárte – no neignorujte
Prvá emócia býva často výbuch: „Ako si to mohol urobiť?!“ Ale krik či dramatické reakcie môžu zatlačiť dieťa do obrany. Namiesto toho si zachovajte pokoj. Neznamená to, že súhlasíte, ale že sa chcete dozvedieť viac – prečo to skúsilo, ako sa k tomu dostalo, s kým bolo, ako to vníma?
2. Rozlišujte vek a kontext
Je rozdiel, či ide o 11-ročné dieťa, ktoré „tajne“ ochutnalo cigaretu s kamarátom, alebo 15-ročného tínedžera, ktorý pravidelne pije alkohol. U mladších detí ide často o zvedavosť – vtedy treba primerane veku vysvetliť riziká. U starších už môže ísť o začínajúce rizikové správanie – tam treba byť dôslednejší.
3. Hovorte o hodnotách, nie len zákazoch
Jednorazový zákaz bez vysvetlenia nefunguje. Skúste dieťaťu vysvetliť, prečo vám na tom záleží. Ak si ho len postavíte „na lavicu obžalovaných“, nebude vnímať. Hovorte o dôsledkoch: zdravotných, sociálnych, ale aj o tom, ako sa to dotýka dôvery medzi vami.
„Záleží mi na tebe, a aj preto ma zujíma, čo robíš so svojím telom a zdravím.“
4. Stanovte jasné hranice a dôsledky
Ak ide o porušenie pravidiel (napr. priniesol domov alkohol alebo fajčil), dieťa by malo vedieť, že prídu následky. Tie by mali byť primerané, zrozumiteľné a nie ponižujúce. Môže ísť o obmedzenie výhod (napr. víkendové aktivity), viac povinností doma, ale aj o záväzok otvorene hovoriť o ďalších situáciách.
5. Buďte dlhodobo dôslední a otvorení
Prevencia nie je jednorazová prednáška. Ak chceme, aby deti odolali tlaku rovesníkov, potrebujú s nami pravidelne hovoriť o tom, čo prežívajú. Vytvárajte doma prostredie, kde sa neboja povedať pravdu – aj keď viete, že sa vám to nebude páčiť.
6. Nestrašte, ale používajte fakty
Strašenie typu „Zomrieš na rakovinu!“ má často opačný efekt. Skôr než vyvolávať hrôzu, skúste používať konkrétne príbehy (aj zo života), výskumy či zdravotné fakty, ktoré dieťa dokáže pochopiť. Pomôžu mu vytvoriť si vlastný postoj.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
- Ak dieťa fajčí alebo pije pravidelne.
- Ak má zmeny správania (zavretosť, podráždenosť, pokles známok).
- Ak si neviete rady, ako s ním komunikovať.
Psychológ či poradca vám môže pomôcť nastaviť komunikačný most, ktorý sa v puberte ľahko stráca.
Záver:
Jedno ochutnanie neznamená automaticky závislosť, ale ani sa netreba tváriť, že sa nič nestalo. Najdôležitejšie je nestratiť vzťah. Dieťa, ktoré cíti, že je videné a počuté – aj keď urobí chybu – má väčšiu šancu rozhodovať sa správne.