Zdravotníci v nemocniciach sa učia, ako citlivo komunikovať s pacientmi s autizmom

Návšteva lekára je stresujúca pre každého z nás. Pre dieťa či dospelého s poruchou autistického spektra (PAS) však môže znamenať neprekonateľnú bariéru a obrovskú traumu. Intenzívne zvuky v ambulancii, neznáme dotyky, nečakané svetlá a biely plášť vyvolávajú u ľudí na spektre obrovskú úzkosť. Dobrou správou pre všetky rodiny je, že vďaka iniciatíve Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) sa začínajú diať prvé reálne kroky k zmene. Zdravotnícky personál sa učí, ako k takýmto pacientom pristupovať s rešpektom a porozumením.

Prvé veľké školenie zdravotníkov zamerané na špecifiká komunikácie s pacientmi s PAS odštartovalo vo Fakultnej nemocnici Trnava a pod hlavičkou TTSK sa postupne rozšíri aj do ďalších nemocníc v regióne (Galanta, Skalica, Dunajská Streda či Piešťany). Cieľom je posunúť sa od teórie priamo k personálu, ktorý s pacientmi denne pracuje.

„Spustenie týchto školení priamo na pôde našej nemocnice mimoriadne oceňujeme. Pre zdravotníkov je to neoceniteľná pomoc. Pacienti s PAS majú špecifické potreby a vďaka praktickým radám dokážeme predchádzať nedorozumeniam, znížiť stres na oboch stranách a zabezpečiť hladší priebeh vyšetrení či hospitalizácie,“ uviedol Matej Martovič, hovorca FN Trnava.

Z autizmu sa nedá vyrásť

Mnohí ľudia si autizmus spájajú výhradne s detským vekom. Pravdou však je, že deti na spektre vyrastú na dospelých ľudí, ktorí takisto potrebujú lekársku starostlivost, no ich vnútorné prežívanie sveta sa nemení.

O tom, aké dôležité je vzdelávanie personálu aj pri dospelých pacientoch, svedčia aj silné slová mamy, ktorá má doma dospelého syna s autizmom:

„Ako mama dospelého syna s autizmom až príliš dobre poznám situácie, ktoré boli najmjú v minulosti nesmierne náročné. Veď aj pre bežného človeka môže zlá skúsenosť u lekára spôsobiť traumu, no o to viac to platí pre človeka s autizmom, ktorý všetky zážitky, dotyky či intenzívne zvuky v ambulancii spracováva úplne inak. Stačí jedna jediná negatívna skúsenosť z lekárskeho prostredia a nesie si to so sebou celý život. Z autizmu sa nedá vyrásť, je to celoživotný stav. Pritom na mnohých to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé – zdravotníci pred sebou zrazu vidia dospelého, vysokého muža a automaticky očakávajú štandardné reakcie. Niekedy pritom stačí tak málo – vopred vysvetliť, čo sa bude diať, byť trpezlivý a rešpektujúci. Vtedy sa aj dospelý pacient na spektre dokáže cítiť bezpečne,“ dodáva Jarmila Hodálová.

Čísla stúpajú, pomôžu aj drobné zmeny

Problém sa týka čoraz väčšieho počtu rodín. Podľa odborníkov na Slovensku pribúda každoročne 570 až 850 detí s diagnózou autizmu. Väčšina z nich bude potrebovať zdravotnú starostlivosť po celý život.

Psychologička Mgr. Mária Kopčíková, PhD. z Akademického centra pre výskum autizmu (ACVA) vysvetľuje, že aj malé úpravy v prístupe dokážu urobiť zázraky. Pokojnejšie prostredie, trochu viac času či jasné inštrukcie zásadne znižujú stres pacienta. Ukázal to aj výskum ACVA, v ktorom si deti s autizmom v spolupráci s lekármi trénovali zvládanie klinických vyšetrení. Ukázalo sa, že ak sa upraví komunikácia, spolupráca medzi lekárom a malým pacientom sa výrazne zlepší.

Desatoro, ktoré pomôže lekárom aj rodinám

Základným pilierom vzdelávania lekárov a sestier je špeciálne Desatoro prístupu k pacientom s poruchou autistického spektra, ktoré vzniklo v spolupráci odborníkov, kraja a samotných rodičovských občianskych združení (SPOSA Trnava a Spoločnosť pre zmysluplný život). Ponúka konkrétne, jednoduché odporúčania – od úpravy prostredia až po rešpektovanie individuálnych potrieb dieťaťa či dospelého.

„Zlepšenie zdravotnej starostlivosti nemusí začať veľkou reformou, ale porozumením, komunikáciou a ľudským prístupom,“ hovorí Lucia Šmidovičová, riaditeľka Odboru zdravotníctva TTSK. Cieľom je, aby sa tieto odporúčania stali prirodzenou súčasťou každej ambulancie a nemocnice.

Iniciátorka prepojenia odborných poznatkov s praxou, Jana Žitňanská, pripomína, že cieľom nie je vytvoriť ďalší dokument do zásuvky, ale priniesť skutočnú úľavu rodinám aj lekárom, ktorí často čelia náročným situáciám a nevedia, ako správne reagovať:

„Naším cieľom je priniesť zmenu, ktorú pocítia pacienti aj zdravotníci. Kľúčom je porozumenie a komunikácia. Ak dokážeme lepšie rozumieť, dokážeme aj lepšie pomáhať.“

Zostáva len veriť, že takýto rešpektujúci a citlivý prístup sa čoskoro stane bežným štandardom vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Aby návšteva lekára a nemocničné prostredie prestali byť strašiakom a zdrojom obrovského stresu – ako pre deti a dospelých na autistickom spektre a ich rodiny, tak aj pre samotných zdravotníkov, ktorí im chcú pomôcť.

Dokážem sa hrať na normálnu, ale to neznamená, že môj autizmus zmizol

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...