Keď máš problém vysloviť nahlas svoje hranice alebo udržať ich

Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí majú problém s hranicami. Najmä s ich pomenovaním. Často ich zacítite, až keď sú prekročené. Nie ste sami.

Ak by som pokračovala v metafore, ktorú si psychológia „požičala“ z geografie a práva, a predstavím si hranice ako nejaké moje územie, ktoré si sama spravujem a platia na ňom moje pravidlá, jasné, že nechcem, aby sa mi tu premával hocikto, kedykoľvek si zmyslí. A ešte mi to tam aj pošliape.

No môžem mať problém zdvihnúť hlas a jasne sa ozvať: „Tam mám zasadené kvety, tam sa nechodí.“ Môžem sa na seba za to aj hnevať. Veď koľko námahy a času ma stálo hrabať sa v zemi a teraz mi to tam niekto ničí a ja ho nedokážem zastaviť. Ani len jemným náznakom, gestom rukou, nech ustúpi.

Prečo sa neviem postaviť za seba a svoje kvety, ktorých mi je síce ľúto, ale viac beriem ohľad na druhého človeka, ktorý mi rozryje záhradu bagandžami?

Keď mám problém vysloviť nahlas hranice

Odpoveď, prečo si to takto necháme, sa líši od príbehu konkrétneho človeka.

Možno som bola dieťaťom, ktoré bolo chválené len vtedy, keď bolo „dobré“, „tiché“ a „nerobilo problémy.“ Naučila som sa stotožniť svoju hodnotu s tým, ako veľmi vyhovujem druhým. Možno mám pocit, že ak si postavím hranicu a poviem „nešliap na kvety,“ budem „zlá“ a stratím lásku a prijatie. Strach z opustenia je vtedy silnejší než bolesť z pošliapaných kvetov.

Stavať si hranicu, povedať niekomu „tam sa nechodí,“ v nás môže spúšťať poplach: „Nerob to! Je to nebezpečné! Prídeš o nich!“

A predsa sa to urobiť dá. Dá sa to naučiť. Pomaly, postupne ukázať, kde mám čo posadené (a zároveň stišovať sirénu v hlave). Ani záhradkárom sa človek nestane zo dňa na deň. Často metódou pokus – omyl. Ale ide ďalej, lebo záhradka mu za to stojí. Prináša mu radosť.

Rovnakú radosť môžeme mať aj vtedy, keď získame nové vzťahové zručnosti. Tiež je to však proces a čakajú nás aj komplikácie.

Prečítajte si aj:

Ako na hranice reaguje dospelý človek – a ako nezrelý?

Povedala som nahlas hranice, tak prečo ma nerešpektujú?

Najmä ľudia, ktorí ešte nemajú veľkú zručnosť v stanovení hraníc, si myslia, že keď sa konečne naučia povedať veci nahlas, už to je vybavené. Urobili predsa obrovský krok, že vôbec niečo svetu zvestovali.

Očakávanie, že ten druhý to pochopí aj bez slov (pôvodné nastavenie mysle), môže nahradiť ďalšie očakávanie – keď som to povedala, už to platí. A nové sklamanie a frustrácia, keď zistím, že musím svoju hranicu zopakovať.

To naozaj treba znova zakričať z terasy, nech tam nešliape po tých kvetoch? To nestačilo, že som ho odviedla bokom a jemne, distingvovane som povedala: „Pozor, kvetinky?“ Musím na tom naozaj takto trvať? Nuž, keby len to! Ani zvýšený hlas „Hej, kvety!“ ešte nie je to najhoršie, čo ma pri hraniciach čaká.

Pretože najväčšia výzva bude ustáť reakciu toho druhého.

Stanovenie hranice býva len začiatok procesu

Ak ma niekto roky pozná a vie, že moje „nie“ znamená v skutočnosti „možno, ak ma ešte chvíľu budeš prehovárať“, nereaguje na moje slová, ale na predchádzajúce vzorce správania. Nechce ma „testovať,“ lebo ma chce trápiť. Je to otázka silného zvyku. Podvedome čaká, kedy sa „vrátim do starých koľají“. Tak mi hodí pingpongovú loptičku naspäť.

Ak to ustojím a postavím sa za svoju hranicu, môžem čakať jeho reakciu. Očakávam síce rešpekt, ale keď zmením pravidlá hry, okolie môže reagovať rôzne. Prekvapením, hnevom, vinou, zosmiešňovaním…

Pre človeka, ktorý s hranicami začína, je táto reakcia potvrdením jeho najväčšieho strachu: ak si nastavím hranice, stratím priazeň alebo lásku. No dá sa na to pozerať aj inak.

Jediní ľudia, ktorých nahnevá stanovenie hraníc, sú spravidla tí, ktorí profitujú z toho, že žiadne hranice nemáme.

Hranicou nemeníme druhých

Hranica nie je niečo, čo hovoríme druhým, aby sme ich zmenili. Hranica je to, čo urobíme my, ak druhý náš priestor nerešpektuje.

Mylná predstava	Realita hraníc
„Povedal som mu to, mal by to rešpektovať.“	„Povedal som mu to, teraz musím sledovať, či to rešpektuje a podľa toho konať.“
Hranica je o tom, ako sa zmení ten druhý.	Hranica je o tom, ako sa zachovám ja, keď sa druhý nezmení.
Konflikt znamená, že hranica nefunguje.	Konflikt je často dôkazom, že hranica konečne narazila na odpor.