Jednotka pre bifľoša, trojka pre žiaka „praktika“

Príklad z vyučovania cudzích jazykov

Predstavme si dvoch žiakov na hodine nemčiny: Prvý si dokáže zapamätať 50 slovíčok na test, všetky bezchybne napíše a dostane jednotku. Avšak, naučené slovíčka už nikdy nevyužije. Druhý má možno medzery v slovnej zásobe, ale keď príde na dovolenku do Rakúska, bez problémov si objedná jedlo, opýta sa na cestu. A v škole? Dostane trojku.

Často sa samotné vyučovanie cudzieho jazyka odohráva v slovenčine, pretože – slovami učiteľky „žiaci by na hodine nerozumeli, čo majú robiť“. A ani nikdy nebudú, ak samotní vyučujúci nezačnú hovoriť cudzím jazykom. A tak zostávame v začarovanom kruhu, kde sa testuje len krátkodobá pamäť namiesto schopnosti hovoriť.

Čo vlastne v škole hodnotíme? Fakt, že niekto zvládne krátkodobo zaťažiť pamäť, alebo schopnosť použiť jazyk v realite?

>> Zaujímať ťa môže aj: Z písomiek mám jednotky, ale rozprávať neviem. O angličtine v našich školách…

Hodnotenie žiakov – alebo len ich pamäte?

Oficiálne nám známky majú ukazovať, aké vedomosti dieťa má. V praxi sú však často len odrazom toho, ako rýchlo sa vie niečo nabifľovať a ako dobre to v stresovej situácii zopakuje. Nehodnotia kreativitu, schopnosť spolupráce, zručnosť riešiť problémy ani kritické myslenie. A predsa práve toto sú vlastnosti, ktoré naše deti budú potrebovať v budúcnosti napr. na trhu práce, či v osobnom živote.

Memorovanie bez porozumenia a použitia je v živote na nič. Naopak, porozumenie bez dokonalého nabifľovania môže byť bránou k skutočným vedomostiam.

Nechápte ma zle, nejde mi o to, aby sme memorovanie úplne zavrhli. Pamätať si určité fakty je potrebné. Ale robiť z nej jediný základ hodnotenia je, ako keby sme v športe odmeňovali len ten moment, keď niekto obuje tenisky – a nie to, či vie odbehnúť maratón.

Školstvo stále funguje ako za Márie Terézie

>> Prečítaj si aj: V školstve ostali už len tí najmotivovanejší

(5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...