Jednotka pre bifľoša, trojka pre žiaka „praktika“

Pamätáte si, ako sme sa v škole bifľovali básničky, vzorce alebo slovíčka? Niektorí ich vedeli odrapotať od slova do slova naspamäť a dostali jednotku. Tí, čo pridali fantáziu a odvahu hovoriť po svojom, skončili pri trojke.

Naše školstvo sa často správa tak, akoby svet vonku neexistoval. Ako keby deti nepripravovalo na život, ale na ďalší test. Model memorovania stále dominuje v našich školách. Učíme deti, aby správne odpovedali len pre to, aby prešli písomkou a jej hodnotením. Žiaci si zapamätajú poučky, slovíčka o niečom, čo v živote nevideli, či nepočuli. A potom ich mozog rýchlo nabifľované uprace do priečinka písomka-napísaná a obsah viac-nepotrebný.

Má škola stáť na krátkodobej pamäti, alebo na schopnosti vedieť si poradiť v skutočnom živote?

Príklad z vyučovania cudzích jazykov

Predstavme si dvoch žiakov na hodine nemčiny: Prvý si dokáže zapamätať 50 slovíčok na test, všetky bezchybne napíše a dostane jednotku. Avšak, naučené slovíčka už nikdy nevyužije. Druhý má možno medzery v slovnej zásobe, ale keď príde na dovolenku do Rakúska, bez problémov si objedná jedlo, opýta sa na cestu. A v škole? Dostane trojku.

Často sa samotné vyučovanie cudzieho jazyka odohráva v slovenčine, pretože – slovami učiteľky „žiaci by na hodine nerozumeli, čo majú robiť“. A ani nikdy nebudú, ak samotní vyučujúci nezačnú hovoriť cudzím jazykom. A tak zostávame v začarovanom kruhu, kde sa testuje len krátkodobá pamäť namiesto schopnosti hovoriť.

Čo vlastne v škole hodnotíme? Fakt, že niekto zvládne krátkodobo zaťažiť pamäť, alebo schopnosť použiť jazyk v realite?

>> Zaujímať ťa môže aj: Z písomiek mám jednotky, ale rozprávať neviem. O angličtine v našich školách…

Hodnotenie žiakov – alebo len ich pamäte?

Oficiálne nám známky majú ukazovať, aké vedomosti dieťa má. V praxi sú však často len odrazom toho, ako rýchlo sa vie niečo nabifľovať a ako dobre to v stresovej situácii zopakuje. Nehodnotia kreativitu, schopnosť spolupráce, zručnosť riešiť problémy ani kritické myslenie. A predsa práve toto sú vlastnosti, ktoré naše deti budú potrebovať v budúcnosti napr. na trhu práce, či v osobnom živote.

Memorovanie bez porozumenia a použitia je v živote na nič. Naopak, porozumenie bez dokonalého nabifľovania môže byť bránou k skutočným vedomostiam.

Nechápte ma zle, nejde mi o to, aby sme memorovanie úplne zavrhli. Pamätať si určité fakty je potrebné. Ale robiť z nej jediný základ hodnotenia je, ako keby sme v športe odmeňovali len ten moment, keď niekto obuje tenisky – a nie to, či vie odbehnúť maratón.