Taká mladá má na dieťa ešte čas?

Pred časom sa ma redaktorka RTVS pýtala, čo si myslím o materskom pre študentky, ktoré je novinkou od tohto roka. V skutočnosti ide o absolventky, ktoré sa pred pôrodom ešte stihnú zamestnať. Vtedy sa im napríklad môže doba úspešne ukončeného štúdia do nároku na materské započítať.

Nikto nedáva študentkám materské zadarmo. Ako spoločnosť predsa nepodporujeme, aby mali ženy deti v mladom veku. Na dieťa je predsa ešte toľko času…

Keď je dvadsaťročná mladá na dieťa

Požičiam si príklad speváčky Márie Čírovej, ktorá si svoj sen o rodine začala plniť ako dvadsaťročná. Namiesto nefalšovanej radosti a úprimnej gratulácie ju okolie presviedčalo, že mať dieťa tak skoro jej zničí život a sľubne naštartovanú kariéru. Nabádali ju, aby si to “dobre” rozmyslela. A to “dobre” malo byť, že sa nestane matkou v takom “útlom” veku.

Predstavte si, že sa niečo podobné stane obyčajnej dvadsaťročnej študentke. Nedajbože maturantke. Úplný koniec sveta, taká bude reakcia väčšiny. Veď na dieťa je predsa ešte toľko času! Mohla bez problémov študovať, cestovať, spoznávať svet, užívať si bezstarostný život. A teraz taký hlúpy škrt cez rozpočet!

Dieťa ani rodina nie je hodnota

Už niekoľko generácií pretláčame ako prioritnú hodnotu našich detí vzdelanie, nie rodinu. Vnúčatá sú to posledné, na čo myslíme, keď s deťmi stojíme v kolóne pred študijným oddelením a držíme im palce a fľašky s vodou. Nestrašte, na to majú ešte čas! Nevyrušujte, tu sa robí na úspešnom životnom nastavení!

Keď majú tie deti 30, už sme pomaly ochotní pripustiť si túto tému. Lenže zrazu majú 35, a stále nič. 40, fakt prituhuje. 45…

Tabu téma

Otázky smerujúce k zmene stavu z rodiča na starého rodiča, sú pre väčšinu „detí“ trápne. Nejaký ten piatok sa hovorí, že je to tabu téma. Len čo keď sú tí rodičia takí zvedaví, či je problém v tom, že sa s bábätkom skrátka nedarí alebo nejakým nedopatrením viedli vlastné deti k tomu, že nechcú mať deti, lebo ich k dobrému životu vôbec nepotrebujú.

Presne tak. Životná spokojnosť sa vôbec nemeria rodičovstvom. Dokonca mať deti životnú spokojnosť aspoň na nejakú dobu zhoršuje. Kvôli deťom sa rozpadávajú vzťahy. Nemať deti sa svojim spôsobom oplatí. A k tomuto ako spoločnosť nebadane dlhodobo smerujeme.

Času na dieťa máme vraj dosť

Rodina ako hodnota nie je na popredných priečkach. Žijeme v spoločnosti, kde je ľuďom ľúto, keď deti prichádzajú príliš skoro. V nevďačnej spoločnosti, ktorá si neuvedomuje, aké je šťastie, že mali možnosť sa narodiť. Berieme to ako samozrejmosť.

Pomýlili sme si to

Všetko, čo si tak želáme pre svoje deti, či už je to vzdelanie, cestovanie, kariéra, dobrý, spokojný život, sa dá žiť aj s bábätkom. Na to kadečo ostatné býva spravidla v živote ešte času dosť, aj keď my to “času dosť” používame presne naopak.

Lebo sme sa rozhodli ignorovať biologické záležitosti a zľahčovať tému plodnosti. Sme obmedzení, ak si myslíme, že stačí lusknúť prstom v “správnom” období života, na ktorom sme sa väčšinovo uzniesli a dali mu gloriolu “zodpovedného.”

Inak, medzičasom vymierame, všimli ste si? A žiadne opatrenie, ktoré príde na pomoc dnešným rodičom, či už je to dlhšia materská dovolenka, dvojnásobný daňový bonus alebo prídavky na deti, tento trend nezvráti. Bude sa nás rodiť stále menej a menej. Namiesto škôlok bude plno domovov dôchodcov. Aspoň v niečom sme rovnako bohatí, ako iné ekonomicky bohaté krajiny.